Inovecké predhorie
Inovecké predhorie je geomorfologický podcelok Považského Inovca, zaberajúci jeho západnú časť.[1] Najvyšší vrch podcelku je Ostrý vŕšok (571[2] m n. m.).
| Inovecké predhorie | |
| geomorfologický podcelok | |
 Inovecké predhorie nad jazerom Sĺňava
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Trenčiansky, Nitriansky, Trnavský |
| Okresy | Piešťany, Nové Mesto nad Váhom, Topoľčany, Trenčín, Hlohovec |
| Nadradená jednotka |
Považský Inovec |
| Susedné jednotky |
Trenčianska kotlina Dolnovážska niva Nitrianska pahorkatina Krahulčie vrchy Nízky Inovec Vysoký Inovec |
| Podradené jednotky |
Selecká kotlina |
| Mestá | Piešťany, Hlohovec |
| Súradnice | 48°35′S 17°53′V / 48,59°S 17,89°V |
| Najvyšší bod | Ostrý vŕšok |
| - výška | 571 m n. m. |
  Poloha územia na Slovensku
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vymedzenie upraviť
Podcelok zaberá celý západný okraj pohoria, od Trenčína po Hlohovec. Na severe susedí s Trenčianskou kotlinou, podcelkom Považského podolia, západný okraj lemuje po celej dĺžke Dolnovážska niva a na juhu nadväzuje Nitrianska pahorkatina, oba podcelky Podunajskej pahorkatiny. Východným smerom pokračuje Považský Inovec podcelkami Krahulčie vrchy, Nízky Inovec a Vysoký Inovec. V severovýchodnej časti je situovaná jediná geomorfologická časť celého pohoria, Selecká kotlina.[1]
Chránené územia upraviť
V tejto časti Považského Inovca sa nachádza prírodná rezervácia Sychrov, Beckovské Skalice a Sedliská, prírodná pamiatka Selecký potok, Skalka pri Beckove, Pseudoterasa Váhu a Veľký jarok.[3]
Turizmus upraviť
Z Hlohovca vedie severným smerom na Marhát 
červeno značený chodník, na ktorý sa napájajú viaceré trasy z okrajových lokalít. Spájajú atraktívne miesta a prepájajú chodníky s hlavnou magistrálou, vedúcou cez Inovec a Panskú javorinu. Takmer všetky chránené územia ležia na západnom okraji podcelku, no turisticky atraktívne sú i mnohé archeologické náleziská, ktorými táto oblasť disponuje (napr. Čertova pec či veľkomoravské hradisko Kostolec.[3]
Referencie upraviť
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-02-26]. Dostupné online.
- ↑ Turistický atlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2004. ISBN 80-8042-402-0. Kapitola Mapová časť, s. 53.
- ↑ a b mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-02-26]. Dostupné online.