Interdikt
Interdikt je v katolíckej cirkvi nápravný (liečebný) trest, ktorý spočíva v zákaze udeľovať alebo prijímať niektoré alebo všetky sviatosti.[1] Od roku 1917 má výlučne osobný ráz.[1]
Pred rokom 1917 sa mohol interdikt vzťahovať aj miesto (kostol, cintorín), na ktorom došlo k zločinu (napr. vražda) - pokým neprebehol nový proces vysvätenia.[1]
Interdikt sa používa od 10. storočia. Napríklad v roku 1232 vyhlásil ostrihomský arcibiskup Róbert interdikt nad celým Uhorskom, kvôli hrubému zasahovaniu svetskej moci a Židov do cirkevných vecí.[2] Obsahoval: zákaz vysluhovania sviatostí (okrem krstu a viatika), zákaz bohoslužieb (povolené len raz do mesiaca a bez účasti veriacich), zákaz cirkevných pohrebov a zvonenia.[3]
Druhy interdiktov[4]:
- pred rokom 1917
- osobný
- miestny - vzťahuje sa na miesto alebo obec
- všeobecný - rozsiahla oblasť, štát
- po roku 1917
- osobný
Uložený interdikt má niektoré účinky exkomunikácie.[5] Kódex kánonov východných cirkví, ktorý je záväzný pre východné katolícke cirkvi označuje trest s podobným účikom pojmom menšia exkomunikácia.[5]
Referencie upraviť
- ↑ a b c interdikt. In: TRETERA, Jiří Rajmund; HORÁK, Záboj. Slovník církevního práva. Vyd. 1. Praha : Grada, 2011. 147 s. ISBN 978-80-247-3614-3. S. 56.
- ↑ interdikt. In: VRAGAŠ, Štefan, a kol. Teologický a náboženský slovník I A-K. 1. vyd. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2006. 352 s. ISBN 80-7162-620-1. S. 223 – 224.
- ↑ interdikt. In: ĎURICA, Ján, ed. Stručný katolícky teologický slovník. 1. vyd. Trnava : Dobrá kniha, 2015. 1034 s. ISBN 978-80-7141-991-4. S. 386.
- ↑ interdikt. VNUK, František. Príručný slovník kresťanstva. Bratislava : SMARAGD, 2003. 375 s. ISBN 80-89063-13-6. S. 119.
- ↑ a b interdikt. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2013. 682 s. ISBN 978-80-970350-1-3. Zväzok 7. (In – Kalg), s. 124.