Iránska kríza
Iránska kríza bola kríza spôsobená znárodnením Anglo-iránskej ropnej spoločnosti iránskou vládou Muhammada Mosaddeka 1. mája 1951.
Vypuknutie krízy upraviť
Kríza vlastne začala už v marci 1951, kedy iránsky parlament (madžlisu) odhlasoval znárodnenie prírodných zdrojov, čo znamenalo aj znárodnenie ropného priemyslu vrátane Anglo-iránskej ropnej spoločnosti (Anglo-Iranian Oil Company) a jej holdingov. Tento návrh bol dielom Muhammada Mosaddeka, ktorý bol v apríli zvolený iránskym ministerským predsedom. Spojené kráľovstvo reagovala obchodným embargom a vyslaním vojsk do Perzského zálivu. Vystupňovaný spor (britskí zamestnanci AIOC boli vyhostení a rafinérie v Ábádáne boli obsadené iránskou armádou) bol prenesený pred Medzinárodný súdny dvor v Haagu, kde bolo rozhodnuté o 50% delení zisku a uznaní znárodnenia, avšak Muhammad Mosaddek toto rozhodnutie neprijal. Rovnako zlyhali aj ďalšie pokusy o sprostredkovanie zo strany USA a stroskotali aj rokovania v Bezpečnostnej rade OSN. Snahy Mosaddeka predať ropu Sovietskemu zväzu vyvolali napätie aj vo vzťahu k USA, pretože Irán patril k jednému zo štátov, ktoré podľa geopolitického stanoviska USA mali tvoriť reťaz štátov čeliacich sovietskemu prelomu na juh (patrilo sem aj Grécko a Turecko). Zároveň by strata Iránu v prospech Sovietskeho zväzu znamenala aj výraznú stratu ekonomickú (ropa).
Mosaddek zatiaľ v Iráne začal vykonávať socialistické reformy a tiež sa zbavovať vysoko postavených hodnostárov blízkych šáhovi Muhammadovi Rezá Pahlavímu. Došlo k pomalej aproximácii s komunistickou stranou TÚDE, čo mohlo do budúcnosti znamenať zblíženie aj so ZSSR. Tieto tendencie a zároveň rozbúrená vnútropolitická situácia viedli k rozhodnutiu Spojeného kráľovstva a USA finančne podporovať štátny prevrat.
Prípravy Operácie Ajax upraviť
V apríli 1953 Allen Dulles pridelil teheránskej pobočke CIA milión dolárov na zvrhnutie Mosaddeka a bol vypracovaný plán Operácie Ajax podľa ktorej mal byť šáh presvedčený, aby konštitučnou cestou prepustil Mosaddeka. Ako náhradu za neho vybrali generála Fazlulláha Záhidího. S cieľom ovplyvniť verejnú mienku bola podplácanáia miestna tlač a členovia parlamentu. V Iráne operovali agenti, ktorí mali za úlohu radikalizovať opozíciu v náboženských kruhoch.
Štátny prevrat v Teheráne upraviť
Medzitým sa začalo ukazovať, že medzi Iráncami má oveľa väčšiu podporu komunistická strana ako Mosaddekov Národný front. Medzinárodné embargo spôsobilo hospodársku krízu a sľubované reformy nepriniesli také výhody ako sa všeobecne očakávalo. 21. júla 1953 prebehla v Teheráne veľká demonštrácia na podporu komunistickej strany. Mosaddek preto 4.-5. augusta usporiadal zmanipulovaný plebiscit v ktorom sa 99,4% hlasov vyslovilo pre rozpustenie parlamentu, čo prakticky znamenalo sústredenie všetkej moci v jeho rukách.
Šáh v reakcii na to podpísal na naliehanie Kermita Roosevelta mladšieho, vnuka Theodora Roosevelta a šéfa blízkovýchodnej a africkej sekcie CIA, dekréty, ktorými zbavoval Mosaddeka funkcie a na jeho miesto dosadzoval Fazlulláha Záhidího. Fakticky mal Záhidího k moci dostať vojenský puč, ktorý mal prebehnúť 15. augusta. Prevrat v noci z 15. na 16. augusta zlyhal; Mosaddek bol o všetkom informovaný a dokázal ho ešte v zárodku prekaziť (detailne o puči bolo vyrozumené zrejme aj vedenie komunistickej strany, v tom čase už v opozícii voči Mosaddekovi).
Ráno 16. augusta Mosaddek rozpustil madžlisu. Medzitým komunistická strana pristúpila k akciám na zvrhnutie monarchie a postavila sa aj proti Mosaddekovým jednotkám. Šáh utiekol z krajiny, Zahid sa ukryl, USA a Veľká Británia sa urýchlene dištancovali od situácie a Američania začali pripravovať plány vojenského zásahu, ak by do krajiny vstúpili sovietske vojská.
Veľmi rýchlo sa ukázalo, že komunisti precenili svoje sily. Už v noci z 18. na 19. augusta proti nim zasiahla polícia a cisárska garda, na Teherán tiahla aj Sahova armáda generála Bachtijára. Večer 19. augusta Zahid oficiálne prevzal moc a Mosaddek bol uväznený.
Šáh sa vrátil do Iránu a o rok neskôr došlo k dohode o ťažbe ropy s Medzinárodným naftovým konzorciom, podľa ktorej AIOC (teraz British Petroleum Company) mala 40% kontrolu akcií.
Literatúra upraviť
- Goode, JF: The United States and Iran. In the Shaddow of Mussadiq, London 1997.
- Devine, RA: Eisenhower and the Cold War, Oxford 1981.
Externé odkazy upraviť
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Íránská krize na českej Wikipédii.