Ira Remsen

americký chemik

Ira Remsen (* 10. február 1846, New York, New York, USA – † 4. marec 1927, Carmel, Kalifornia) bol americký chemik, ktorý spolu s Constantinom Fahlbergom objavil umelé sladidlo sacharín. Bol taktiež druhým prezidentom Univerzity Johna Hopkinsa.

Ira Remsen
americký chemik
Ira Remsen
Narodenie10. február 1846
New York, New York, USA
Úmrtie4. marec 1927 (81 rokov)
Carmel, Kalifornia, USA
PodpisIra Remsen, podpis (z wikidata)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Ira Remsen

Život upraviť

Narodil sa v New Yorku, kde aj v roku 1867 získal titul doktora medicíny na Lekárskej a chirurgickej fakulte na žiadosť jeho rodičov. Po dokončení štúdia odcestoval do Nemecka, kde začal študovať chémiu – jeho pravú vášeň. V roku 1870 získal PhD titul na Univerzite v Gottingene. V roku 1875 po výskume čistej chémie na Univerzite v Tubingene, sa vrátil do USA a stal sa profesorom na Williams College, kde napísal svoju známu prácu „Theoretical Chemistry“. Jeho kniha a reputácia sa doniesla ku Danielovi Gilmanovi ktorý ho pozval na Univerzitu Johna Hopkinsa. Ponuku prijal a na univerzite založil chemické oddelenie, kde aj zriadil svoje laboratórium. V roku 1879 založil Americký chemický časopis (American Chemical Journal) ktorý redigoval 35 rokov.

V roku 1879 pomocou náhody urobil najväčší objav vo svojej kariére. Počas večere po dlhom dni strávenom v laboratóriu skúmaním derivátov uhľového dechtu, spozoroval, že pečivo chutí na začiatku sladšie a potom horko. Keď jeho žena ochutnala pečivo a nič nezvyčajné nezistila, Remsen ochutnal svoje prsty a spozoroval, že pôvodca sladko-horkej chute bola pravdepodobne chemikália z jeho laboratória. Nasledujúci deň, testoval chemikálie na ktorých pracoval a zistil, že látka ktorú ochutnal bola oxidant o-toulénsulfoamid. Látku pomenoval sacharín. On a jeho partner Constatin Fahlberg publikovali svoj objav v roku 1880. Neskôr sa Remsen dostal do konfrontácie s Fahlbergom ktorý sacharín patentoval, ako vlastný objav.

V roku 1901 sa Remsen stal prezidentom Univerzity Johna Hopkinsa kde založil strojnícku fakulty. Do praxe uviedol mnoho z nemeckých laboratórnych techník a napísal niekoľko dôležitých prác. V roku 1912 odstúpil z pozície prezidenta a odišiel do dôchodku. Po jeho smrti bola nová budova chemickej fakulty na univerzite Johna Hopkinsa pomenovaná na jeho pamiatku. Je jediným človekom pochovaným v školskom areáli univerzity, jeho popol je umiestnený pred pamätnou tabuľou v Remsen Hall. Podľa legendy, študenti ktorý pred skúškou pohladia plaketu ju úspešne dokončia.

Referencie upraviť

Externé odkazy upraviť