Ivan Grigorievič Dračenko
Ivan Grigorievič Dračenko (* 15. november 1922, Velikaja Sevastianovka – † 16. november 1994, Kyjev) bol sovietsky vojenský pilot ukrajinského pôvodu. Účastník druhej svetovej vojny. V roku 1943 padol do nemeckého zajatia, kde neskôr prišiel o oko. Zo zajatia unikol a pokračoval v boji ďalej ako pilot aj bez oka. Hrdina Sovietskeho zväzu (1944) a tzv. plný nositeľ Rádu slávy (držiteľ 3., 2. aj 1. stupňa Radu slávy). Patril medzi štyroch nositeľov všetkých troch stupňov Radu slávy a zároveň aj titulu Hrdina ZSSR.
| Ivan Dračenko | |
.jpg) | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Štát | ZSSR |
| Narodenie | 15. november 1922 Velikaja Sevastianovka, Ukrajinská SSR (dnešná Ukrajina) |
| Úmrtie | 16. november 1994 (72 rokov) Kyjev, Ukrajina |
| Zostrely | |
| Potvrdené zostrely | 5 |
| Vyznamenania | |
| Hrdina Sovietskeho zväzu Rad červenej zástavy Rad červenej hviezdy 3x Rad slávy 1., 2. a 3. triedy | |
| Odkazy | |
 Ivan Grigorievič Dračenko | |
Životopis upraviť
Narodil sa 15. novembra 1922 v dedine Velikaja Sevastianovka (dnes v Christinovskom rajóne v Čerkaskej oblasti na Ukrajine) v ukrajinskej roľníckej rodine. Vyštudoval strednú školu a navštevoval Leningradský aeroklub. V roku 1941 bol povolaný do Červenej armády. V lete 1943 absolvoval Tambovskú vojenskú leteckú pilotnú školu a bol poslaný na front ako pilot bojového lietadla Il-2 „Šturmovik“. Príslušník 66. bojového leteckého pluku.
Zúčastnil sa intenzívnych vzdušných a pozemných bojov počas bitky v Kurskom oblúku. Absolvoval 21 bojových letov, zničil tri nepriateľské tanky, 20 vozidiel s muníciou a živou silou nepriateľa, štyri protilietadlové delá, sklad munície, rotu vojakov.
Dňa 14. augusta 1943 počas bojov v Charkovskej oblasti, pri záchrane veliteľa pluku, taranoval nepriateľské stíhacie lietadlo svojím Il-2. Pri náraze bol vážne zranený. Poškodený stroj opustil na padáku. Po dopade na zem však bol v bezvedomí a bol zajatý. Držali ho v nemeckom zajateckom tábore pre letcov pri meste Poltava. Ako etnickému Ukrajincovi mu boli ponúkané v zajatí výhody. Odmietol spoluprácu s nacistami. Pri vypočúvaní a bitkách mu zranili oko. Sovietsky lekár v tábore urobil zložitú operáciu, no jeho pravé oko sa nepodarilo zachrániť. V septembri 1943 Dračenko utiekol zo zajatia a podarilo sa mu preniknúť cez líniu frontu a dostať sa k vlastným jednotkám. Po ošetrení v moskovskej nemocnici mu vyoperovali pravé oko, za ktoré dostal sklenenú náhradu. V marci 1944 sa vrátil k lietaniu v pôvodnej jednotke, kde chýbali letci. Zatajil svoje zranenie a pokračoval v bojových letoch. V tom istom roku vstúpil do Komunistickej strany ZSSR. V radoch 140. gardového bojového leteckého pluku (patriaceho do zostavy 8. gardovej útočnej leteckej divízie, 1. gardového útočného leteckého zboru, 5. leteckej armády) bojoval až do konca vojny. Išlo o premenovaný 66. bojový letecký pluk, v ktorom slúžil pred svojím zajatím.
Dňa 6. apríla 1944 bol pri prieskumnom lete na Il-2 napadnutý piatimi nemeckými Fw 190. Podarilo sa mu vrátiť s poškodeným strojom na základňu, pristáť a priniesť cenné spravodajské informácie o pozícii nepriateľských vojsk. Za splnenie úlohy bol vyznamenaný Radom slávy 3. stupňa.[1]
Dňa 26. júna 1944 absolvoval na Il-2 prieskumný let do oblasti rumunského mesta Jasy, pričom bol napadnutý nepriateľskými stíhačmi, ktorých útoky sa mu podarilo odraziť. Pri spiatočnej ceste ešte stihol napadnúť nepriateľské zoskupenie vojsk na železničnej stanici. Za úspešný v prieskumný let bol 5. septembra 1944 vyznamenaný Radom slávy 2. stupňa.[1]
Dňa 7. októbra 1944 mu bol za absolvovanie 55 bojových letov udelený druhý Rad slávy 2. stupňa. V roku 1958 bol neskôr zmenený na Rad slávy 1. stupňa. Byť nositeľom všetkých troch stupňov Radu slávy sa považovalo za ekvivalent rovnocenný titulu Hrdina Sovietskeho zväzu.
Dekrétom Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR z 26. októbra 1944 bol Ivanovi Grigorievičovi Dračenkovi udelený titul Hrdina Sovietskeho zväzu s Leninovým radom a medailou Zlatá hviezda (№ 3457). Len štyria ľudia boli ocenení všetkými troma stupňami Radu slávy a titulom Hrdina Sovietskeho zväzu. Dračenko bol jediným oceneným letcom.
Potom, čo po jednom z bojových letov vyšlo najavo, že prišiel o oko, bol na krátky čas suspendovaný a postavený mimo bojového nasadenia zo zdravotných dôvodov. Po prešetrení a faktu, že napriek strate oka naďalej úspešne plnil zložité bojové úlohy opäť pokračoval v bojovom nasadení.[2] Počas vojnových rokov vykonal 178 bojových letov, v 24 vzdušných bojoch zostrelil 5 nepriateľských lietadiel. Ďalších 9 lietadiel zničil na zemi. Zničil 4 mosty a 6 vlakov. Zničil 76 tankov a 654 vozidiel nepriateľa.[3] Len do augusta 1944 vykonal vyše 100 prieskumných letov.
Zúčastnil sa bojov v Karpatoch nad Poľskom, Československom aj bitky o Berlín. Na konci vojny bol prevelený k 142. gardovému bojovému pluku.
Po vojne Dračenko nastúpil na leteckú akadémiu, no v roku 1947 bol zo zdravotných dôvodov preradený do zálohy v hodnosti kapitána. V roku 1953 absolvoval Právnickú fakultu Kyjevskej štátnej univerzity, potom postgraduálne štúdium. Pracoval ako riaditeľ školy, potom ako zástupca riaditeľa Paláca kultúry v Kyjeve. Zomrel 16. novembra 1994. Pochovaný je v Kyjeve na cintoríne Bajkove.
Dielo a literatúra upraviť
Autor dvoch kníh memoárov z obdobia vojny:
- Na kryliach mužestva (Na krídlach odvahy) / На крыльях мужества. (Moskva, 1986)
- Radi žizni na zemle (Pre život na zemi) / Ради жизни на земле. (Kyjev, 1980)
Jeho vojnové osudy popisuje aj kniha Rudé hvězdy válečného nebe (Votobia, 1998, Jiří F. Šiška) a Jediný v letectvu Rudé armády (Svět křídel, 2011, Jiří F. Šiška).
Ocenenia upraviť
- Medaila „Zlatá hviezda“ Hrdinu Sovietskeho zväzu (26.10.1944, medaila № 3457)
- Rad Lenina (26.10.1944)
- Rad červenej zástavy (19.5.1945)
- 2× Rad Vlasteneckej vojny I. stupňa (22.2.1944; 11.3.1985)
- Rad červenej hviezdy (25.1.1944)
- Rad slávy 1. (26.11.1958), 2. (5.9.1944, 7.10.1944 neskôr r. 1958 zmenený na 1. stupeň) a 3. stupňa (5.6.1944)
Referencie upraviť
- ↑ a b Geroji Sovietskogo Sojuza, Polnyj Kavaler ordena Slavy Dračenko Ivan Grigorievič / Герой Советского Союза, Полный Кавалер ордена Славы Драченко Иван Григорьевич :: Герои страны [online]. warheroes.ru, [cit. 2022-09-11]. Dostupné online.
- ↑ ŠIŠKA, Jiří F.. Rudé hvězdy válečného nebe. [s.l.] : Votobia, 1998. 185 s. ISBN 978-80-7198-297-5.
- ↑ Dračenko, Ivan Grigorijevič [online]. valka.cz, [cit. 2022-09-11]. Dostupné online.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ivan Grigorievič Dračenko
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Драченко, Иван Григорьевич na ruskej Wikipédii.