Ján Bohumír Ertel
Ján Bohumír Ertel (Oertel) (* 14. september 1695, Kremnica – † 11. november 1757, Šopron) bol slovenský evanjelický kňaz, cirkevný historik.
| Ján Bohumír Ertel | |
| slovenský evanjelický kňaz, cirkevný historik | |
| Narodenie | 14. september 1695 Kremnica, Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 11. november 1757 (62 rokov) Šopron, Maďarsko |
Jeho otec Pavol Oertel, matka Dorota Oertelová.
Životopis upraviť
Študoval v Kremnici, v Rimavskej Sobote, v Banskej Bystrici, 1716 – 20 vo Wittenbergu. Roku 1720 – 24 maďarský evanjelický farár v Ožďanoch, 1724 – 1737 evanjelický farár v Banskej Bystrici, 1737 – 1757 nemecký evanjelický farár v Šoprone. Autor latinských dišpút, maďarského katechizmu, latinského diela o vzťahu orientálnych a západných jazykov a latinského spisu o etiópskej teológii a náboženstve. Obohatil evanjelickú náboženskú poéziu pôvodnými a z nemčiny preloženými piesňami. Pôvodné piesne sa vyznačujú barokovým pátosom, naturalistickou expresívnosťou a emociálnymi obrazmi svetskej ľúbostnej poézie (Emmanuel milý, kníže věřícich).
Literatúra upraviť
Externé odkazy upraviť
- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.