Ján II. Žigmund Zápoľský
Ján II. Žigmund Zápoľský (* 7. júl 1540, Budín, Uhorsko - † 14. marec 1571, Alba Iulia, Uhorsko, dnes Rumunsko) bol uhorský kráľ a sedmohradský vojvoda, syn uhorského kráľa Jána Zápoľského a Izabely Jagelovskej, dcéry poľského kráľa Žigmunda I. Jagelovského.
| Ján II. Žigmund Zápoľský | |
 uhorský kráľ a sedmohradský vojvoda | |
| Narodenie | 7. júl 1540 Budín, Uhorsko |
|---|---|
| Úmrtie | 14. marec 1571 (30 rokov) Alba Iulia, Uhorsko |
| Odkazy | |
| Commons |  Ján II. Žigmund Zápoľský |
Jeho nároky na kráľovskú korunu po otcovej smrti bránila matka a jej radca Juraj Utešenovič (predstavený pavlínskeho hláštora v Sajóláde v Maďarsku), ktorí dali Jána Žigmunda ako trojmesačného korunovať za uhorského kráľa.
Izabela spolu so synovými prívržencami viedli aj v nasledujúcich rokoch aktívny boj proti zákonitému kráľovi Ferdinandovi I. Izabela povolala na pomoc osmanských Turkov, ktorí donútili viedenský dvor v roku 1547 k ponižujúcemu prímeriu a rozdeleniu Uhorska na tri časti, z ktorých Sedmohradsko so Zátisím pripadli Jánovi Žigmundovi ako právoplatné vojvodstvo, vazalsky však závislé od Osmanskej ríše.
Ferdinand I. po upevnení svojej moci v krajine a krátkom zmocnení sa Sedmohradska donútil Izabelu s Jánom Žigmundom opustiť Uhorsko. V roku 1556 povolali sedmohradské stavy Jána Žigmunda z poľského exilu a po matkinej smrti (v r. 1559) sa ujal faktickej moci v Sedmohradsku. Jeho ďalšie snahy o získanie uhorskej koruny však boli bezúspešné a v roku 1570, rok pred svojou smrťou, sa ich definitívne vzdal. Jánom Žigmundom rod Zápoľskovcov vymrel.
Literatúra upraviť
- Kol. autorov, Encyklopédia Slovenska, Veda, Bratislava, 1982
- BOTTO, Július: Utiešenič a posledný Zápoľovec Ján Žigmund. In: Slovenské pohľady, r. XXII, 1902, č. 8, s. 465 – 483 a č. 9, s. 513 – 533.