Ján Valentini (básnik)

Ján Valentini (Valentiny, Valentinyi; * 10. november 1756, Turčiansky Michal – † 4. apríl 1812, Kláštor pod Znievom) bol slovenský rímskokatolícky kňaz, básnik, historik, prírodovedec.

Ján Valentini
slovenský rímskokatolícky kňaz, básnik, historik, prírodovedec
Narodenie10. november 1756
Turčiansky Michal, Slovensko
Úmrtie4. apríl 1812 (55 rokov)
Kláštor pod Znievom, Slovensko

Životopis upraviť

Jeho otec Ján Valentini a matka Žofia Valentiniová. Roku 1776 – 1782 študoval filozofiu a teológiu na gymnáziu a v kňazskom seminári v Budíne, 1782 vysvätený za kňaza. Roku 1782 rímskokatolícky kaplán v Slovenskej Ľupči, 1783 – 1787 v Prievidzi, v Bojniciach, od 1787 správca fary, 1788 farár v Kláštore pod Znievom. Príslušník staršej generácie v bernolákovskom hnutí. Autor historickej latinskej klasicistickej príležitostnej poézie. Zaoberal sa aj balneológiou a fyzikou, špeciálne elektrostatikou, ktorú využíval ako liečiteľ. Od 1795 člen Slovenského učeného tovarišstva, ústredná osobnosť v jeho pobočnom stánku v Banskej Bystrici.

Dielo upraviť

  • Onomasticon... Gabrieli Zerdahelyi episcopo Neosoliensi, Banská Bystrica roku 1803
  • Elegia salutans... dnum Josephum regni Hungariae palatinum..., Banská Bystrica (1806)

Literatúra upraviť

Externé odkazy upraviť