Jakub Surovec
Jakub Surovec (* 1715, Tisovec, časť Hámor – † 10. november 1740, Brezno, šibeničný vrch Viselnice) bol vodca zbojníckej družiny, pôsobiacej v Malohonte, na Gemeri, Horehroní, Liptove a Orave.
| Jakub Surovec | |
| vodca zbojníckej družiny | |
| Narodenie | 1715 Tisovec, časť Hámor, Malohontská stolica |
|---|---|
| Úmrtie | 10. november 1740 Brezno, šibeničný vrch Viselnice |
Jeho otec Ondrej Surovec bol bača na tisovskom salaši.
Životopis upraviť
Od detstva pastier, potom želiar a valach na salašoch v okolí Tisovca, Muráňa, na Horehroní. Pre krádež oviec bol väznený v Rimavskej Sobote a banskobystrickou komorou odsúdený na 200 palíc. Na jar 1739 vstúpil do zbojníckej družiny, 1740 zorganizoval vlastnú zbojnícku družinu. Pôsobila najmä na Horehroní, v Poľsku, neskôr na Orave, potom cez Liptov a Horehronie v Novohradskej a Zvolenskej stolici. Mesto Brezno a Zvolenská stolica podnikli prípravy na jej likvidáciu, 16. septembra 1740 po boji, v ktorom bol zranený, ho lapili v Lopušného krčme na území dnešnej obce Pohronská Polhora. Po výsluchu a mučení bol odsúdený na smrť lámaním na kolese na šibeničnom vrchu Viselnice nad Breznom. Staršia tradícia i odborná spisba ho nesprávne pokladala za jedného z príslušníkov jánošikovskej družiny, avšak Surovec sa narodil až 2 roky po poprave Juraja Jánošíka. V ľudovej tradícii sa pokladal za jedného z najvýznamnejších ľudových zbojníckych hrdinov na Slovensku i v Poľsku. Jeho pôsobenie ako zidealizovaný príklad protifeudálnej revolty, sa zachovalo v ľudovej slovesnosti, v hudbe i vo výtvarnom prejave.
Literatúra upraviť
- Slovenský biografický slovník
- František Kreutz: Zbojnícke skupiny na okolí Brezna v XVIII. storočí. In: Brezno sedemstoročné, Banská Bystrica: Stredoslovenské vydavateľstvo 1965, s. 58-67
Vyhliadková veža upraviť
- Prehliadka veže JAKUBA SUROVCA na Zbojskej za Pohronskou Polhorou a cesta po SUROVCOVOM chodníku (Čertova dolina).
Externé odkazy upraviť
- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.