Jalovecké sedlo (Západné Tatry)
Jalovecké sedlo[1] staršie aj Jalovské sedlo (poľ. Jałowiecka Przełęcz; 1 858,4 m n. m.[2]) je sedlo v Západných Tatrách.[3][4]
| Jalovecké sedlo | |
| sedlo | |
 Jalovecké sedlo v strednej časti
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okres | Liptovský Mikuláš |
| Obce | Jalovec, Žiar |
| Časť | Liptovské Tatry |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Západné Tatry |
| Povodie | Váh |
| Nadmorská výška | 1 858,4 m n. m. |
| Súradnice | 49°11′12″S 19°42′08″V / 49,1868°S 19,7022°V |
| Geologické zloženie | vápenec |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  zelenej značke od Žiarskej chaty
|
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Jalovecké sedlo | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Poloha upraviť
Nachádza sa v západnej časti Tatier, v podcelku Západné Tatry a ich geomorfologickej časti Liptovské Tatry.[3] Leží na území Žilinského kraja a zasahuje do katastra obcí Jalovec a Žiar v okrese Liptovský Mikuláš.[1][5] Najbližšími sídlami sú južne situované obce Konská, Žiar a Jalovec, severozápadne Zuberec a severne osada Zverovka.[2] Sedlo sa nachádza v Tatranskom národnom parku.[4]
Opis upraviť
Jalovecké sedlo je situované v rázsoche Kozie chrbty, vybiehajúcej južným smerom z Baníkova (2 178 m) v hlavnom hrebeni Západných Tatier. Oddeľuje severne ležiaci Príslop (2 142 m n. m.) a Jaloveckú kopu (1 938 m n. m.) na juhozápade.[4] Sedlo je porastené trávou, no v okolí sa vyskytuje aj nesúvislý porast kosodreviny.[6] Východné svahy klesajú do Žiarskej doliny, kde priamo pod sedlom, na križovatke značených trás, stojí Žiarska chata. Východné úbočia hrebeňa i celú dolinu odvodňuje Smrečianka do Váhu. Severozápadne sa nachádza dolina Parichvost, ktorá je vetvou Jaloveckej doliny a ktorými odteká voda z tejto časti potokom Jalovčanka.[6][2]
Výhľady upraviť
Vďaka polohe a značnej nadmorskej výške ponúka sedlo zaujímavé výhľady do dolín na oboch stranách hrebeňa a okolité vrchy, no tiež pri priaznivých podmienkach aj na veľkú časť Nízkych Tatier, Chočské vrchy, Oravskú Maguru a Malú Fatru, vzácne však vidieť aj vrchy Moravsko-sliezskych Beskýd.[7]
Prístup upraviť
Sedlom vedie značený hrebeňový turistický chodník:
- po
zeleno značenej turistickej trase:
- od východu od Žiarskej chaty v Žiarskej doline
- od severu z Baníkova (2 178 m) v hlavnom hrebeni cez Príslop
- po
modrej značke z lokality Žiarska dolina, ústie nad Žiarom cez rázc. Žiarska chata - po
žltej značke z Jalovca Jaloveckou dolinou, cez Parichvost a Baníkov - po
červeno značenej turistickej hrebeňovke cez Baníkov:
- od západu zo Sivého vrchu cez Brestovú (1 903 m n. m.)
- od východu z Volovca cez Smutné sedlo[4]
Referencie upraviť
- ↑ a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
- ↑ a b c TM 112 Západné Tatry – Roháče (10. vydanie, 2024) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-03]. Dostupné online.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-05-03]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-05-03]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-03]. Dostupné online.
- ↑ a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-03]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-05-03]. Dostupné online.
Pozri aj upraviť
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jalovecké sedlo (Západné Tatry)
