James Madison

	James Madison
4. prezident USA
	V úrade; 4. marec 1809 – 4. marec 1817
Viceprezident	George Clinton (1809–1812) ; Nikto (1812–1813); Elbridge Gerry (1813–1814) ; Nikto (1814–1817)
Biografické údaje
Narodenie	16. marec 1751; Port Conway, Virgínia, USA
Úmrtie	28. jún 1836 (85 rokov); Montpelier, Virgínia, USA
Politická strana	Demokraticko-republikánska strana
Odkazy
	James Madison; (multimediálne súbory)
	Politický portál; Biografický portál

James Madison (* 16. marec 1751, Port Conway, Virgínia, USA – † 28. jún 1836, Montpelier) bol americký štátnik, diplomat a Otec zakladateľ, ktorý bol v rokoch 1809 až 1817 štvrtým prezidentom Spojených štátov. Ľudovo bol nazývaný "otec ústavy" pre svoju kľúčovú úlohu pri vypracovaní a presadzovaní Ústavy Spojených štátov a Listiny práv.

Životopis upraviť

Narodil sa do prominentnej plantážnickej rodiny vo Virgínii, ktorá vlastnila otrokov. Počas americkej vojny za nezávislosť a po nej bol členom Snemovne delegátov vo Virgínii a Kontinentálneho kongresu. Nespokojný so slabou národnou vládou ustanovenou v článkoch Konfederácie pomáhal organizovať Ústavný konvent, ktorý vypracoval novú ústavu, ktorej cieľom bolo posilniť republikánsku vládu proti demokratickému zhromaždeniu. Jeho Virginský plán bol základom pre rokovania konventu a na tomto konvente mal vplyvný hlas. Stal sa jedným z vedúcich predstaviteľov hnutia za ratifikáciu ústavy a spolu s Alexandrom Hamiltonom a Johnom Jayom napísal Listy federalistov, sériu proratifikačných esejí, ktorá zostáva významnou medzi politologickými dielami v amerických dejinách. Stal sa dôležitým vodcom v Snemovni reprezentantov a bol blízkym poradcom prezidenta Georgea Washingtona.

Začiatkom 90. rokov 18. storočia sa postavil proti ekonomickému programu a sprievodnej centralizácii moci, ktorú uprednostňoval minister financií Hamilton. Spolu s Thomasom Jeffersonom vytvoril Demokraticko-republikánsku stranu, ktorá bola v opozícii voči Hamiltonovej Federalistickej strane. Po zvolení Jeffersona za prezidenta v roku 1800 pôsobil v rokoch 1801 až 1809 ako jeho štátny tajomník a podporoval ho v spore Marbury vs. Madison. Kým bol Madison štátnym tajomníkom, Jefferson zrealizoval kúpu Louisiany a neskôr ako prezident Madison dohliadal na súvisiace spory v Severozápadných teritóriách.

Za prezidenta bol zvolený v roku 1808. Motivovaný túžbou získať pôdu v držbe Veľkej Británie, Španielska a Indiánov a po tom, čo diplomatické protesty s obchodným embargom neukončili britské zabavovanie amerického prepravovaného tovaru, viedol Spojené štáty do vojny v roku 1812. Hoci sa vojna skončila bezvýsledne, mnohí Američania považovali jej výsledok za úspešnú "druhú vojnu za nezávislosť" proti Británii. V roku 1812 bol opätovne zvolený, aj keď s menším náskokom. Vojna ho presvedčila o potrebe silnejšej federálnej vlády. Predsedal vytvoreniu Druhej banky Spojených štátov a prijatiu ochranného cla z roku 1816. Na základe zmluvy alebo vojny odstúpili indiánske kmene USA počas jeho prezidentovania 11 000 000 ha pôdy.

Po odchode z verejnej funkcie na konci svojho prezidentského mandátu v roku 1817 sa vrátil na svoju plantáž Montpelier, kde v roku 1836 zomrel. Počas svojho života vlastnil otrokov. V roku 1783 jedného zo svojich otrokov prepustil, aby zabránil vzbure otrokov v Montpelieri. Vo svojej poslednej vôli neoslobodil žiadnych otrokov.

Historikmi je považovaný za jedného z najdôležitejších Otcov zakladateľov Spojených štátov. Poprední historici ho vo všeobecnosti hodnotia ako nadpriemerného prezidenta, hoci kritizujú jeho podporu otroctva a jeho vedenie počas vojny v roku 1812. Madisonovo meno pripomínajú mnohé verejné aj súkromné pamiatky po celej krajine, medzi významné príklady patria Madison Square Garden, James Madison University, James Madison Memorial Building a USS James Madison.

Iné projekty upraviť

Commons ponúka multimediálne súbory na tému James Madison

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku James Madison na anglickej Wikipédii.