Jelšavské podolie

geomorfologická časť Revúckej vrchoviny

Jelšavské podolie[1] je geomorfologickou časťou Železníckeho predhoria, podcelku Revúckej vrchoviny.[2] Leží v údolí riečky Muráň, medzi mestami Revúca a Jelšava.[3]

Jelšavské podolie
geomorfologická časť
Revúckej vrchoviny
Južná časť územia v Jelšave
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okres Revúca
Časť Revúckej vrchoviny
Hranice Hrádok, Železnícke predhorie, Jelšavský kras, Tŕstie, Stolica, Muránska brázda
Mestá Revúca, Jelšava, Lubeník, Magnezitovce
Rieky Muráň, Chyžniansky potok, Mníšanský potok
Súradnice 48°39′43″S 20°11′28″V / 48,662°S 20,191°V / 48.662; 20.191
Najnižší bod údolie Muráňa
 - poloha Jelšava
 - výška cca 250 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Poloha územia v rámci Banskobystrického kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Polohopis

upraviť

Územie sa nachádza na východe strednej časti Revúckej vrchoviny a zaberá severovýchodný okraj podcelku Železnícke predhorie.[2] Zaberá stredný tok riečky Muráň a jej prítokov.[3] Podolie v rámci Revúckej vrchoviny susedí na východe s podcelkom Hrádok a na juhozápade s podcelkom Železnícke predhorie. Južný okraj vymedzuje Jelšavský kras, podcelok Slovenského krasu a severným smerom nadväzujú Stolické vrchy s podcelkami Stolica, Tŕstie a jej časťou Muránska brázda.[2]

Oblasť je súčasťou Banskobystrického kraja a patrí do okresu Revúca. Z významnejších sídiel tu leží okresné mesto Revúca, Jelšava, Lubeník a Magnezitovce.[3]

Doprava

upraviť

Celou časťou podolia prechádza cesta II/532, vedúca z Tornale a následne údolím Muráňa cez Jelšavu a Revúcu do obce Muráň. Na ňu nadväzujú cesty nižších tried, obsluhujúce okolité sídla. Od Jelšavy vedie do Revúcej údolím aj železničná trať Plešivec – Muráň.[4][3]

Chránené územia

upraviť

V tejto časti Revúckej vrchoviny nie sú žiadne osobitne chránené územia.[3]

Turizmus

upraviť

Oblasť je známa bohatou históriou baníctva a nachádza sa tu viacero pamiatok. Významné lokality spája Jelšavský okruh známej Gotickej cesty. Z Jelšavy a Lubeníka vedú značené turistické chodníky do blízkych oblastí Revúckej vrchoviny, z Revúcej smerujú do atraktívnej časti Stolických vrchov s dominantným vrchom Kohút (1 409 m n. m.).[5]

Turistické trasy

upraviť

Referencie

upraviť
  1. Názvy geomorfologických jednotiek [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-05-14]. Dostupné online.
  2. a b c KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-05-14]. Dostupné online.
  3. a b c d e f Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-05-14]. Dostupné online.
  4. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 83-84.
  5. a b TM 135 Stolické vrchy – Revúca – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-14]. Dostupné online.

Pozri aj

upraviť

Externé odkazy

upraviť