Jizerské hory
Jizerské hory (poľ. Góry Izerskie, nem. Isergebirge) sú geomorfologický celok a pohorie v Libereckom kraji na severe Čiech a juhozápade Poľska. Pomenované sú podľa rieky Jizery, prameniacej pod Smrkom (1 124 m n. m.), najvyšším vrchom v českej časti. Veľká časť sa nachádza v Poľsku, kde pohorie kulminuje vrchom Vysoká kopa (1 126 m n. m.).
| Jizerské hory | |
| poľ. Góry Izerskie, nem. Isergebirge | |
| pohorie | |
 | |
| Štáty |  Česko,  Poľsko
|
|---|---|
| Regióny | Liberecký kraj, Dolnosliezske vojvodstvo |
| Časť | Krkonošsko-jesenická sústava |
| Najvyšší bod | Vysoká kopa |
| - výška | 1 126 m n. m. |
| Rozloha | 417 km² (41 700 ha) |
| Geologické zloženie | žula |
 Poloha pohoria
| |
| Wikimedia Commons: Jizera Mountains | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Geomorfológia upraviť
Pohorie, v minulosti považované za západný výbežok Krkonôš, patrí do Krkonošsko-jesenickej sústavy a Krkonošskej podsústavy. Jizerské hory susedia na severe s Frýdlantskou pahorkatinou, na východe s Krkonošami a na juhu prechádzajú do Libereckej kotliny.
Charakteristika upraviť
Pre Jizerské hory sú charakteristické zarovnané povrchy vo vrcholových oblastiach, vytvárajúce tak vysoko položené náhorné plošiny. Z nich vystupujú žulové vrcholky s menšími depresiami s množstvom rašelinísk. V pohorí sa nachádza 28 vrcholov (15 v Česku) s nadmorskou výškou nad 1 000 m n. m., na juhu väčšinou zakončených skalnými útvarmi.
Hlavné vrcholy upraviť
- Vysoká kopa (1 126 m n. m.) je najvyšší vrch pohoria
- Smrk (1 124 m n. m.) je najvyšší vrch v českej časti s rozhľadňou na vrchole
- Jizera (1 122 m n. m.)
- Sine Skałki (1 122 m n. m.)
- Stóg Izerski (1 107 m n. m.)
- Černá hora (1 085 m n. m.)
- Bukovec (1 005 m n. m.) – čadičový výlev
- Tanvaldský Špičák (831 m n. m.) – stredisko zjazdového lyžovania s rozhľadňou na vrchole
Geológia upraviť
Assyntským vrásnením koncom starohôr vzniklo na území dnešných Jizerských hôr mohutné horstvo tvorené svorom a fylitom. Toto horstvo však bolo počas nasledujúcich 200 mil. rokov takmer zarovnané a v prvohorách územie zaplavilo more. Kaledónske vrásnenie spojil prvohorný podklad do jediného bloku. Dnešná podoba reliéfu bola formovaná ďalšími dvoma procesmi: hercýnskym vrásnením a saxonskými pohybmi v treťohorách. Práve v tomto období došlo k zlomom a vyzdvihnutiu Jizerských hôr.
Hlavnou horninou dnešného masívu sú granitové horniny – žuly, zastúpené sú však i kryštalické bridlice, svory, vápence a dolomity. V treťohorách pribudli čadiče.
Vodstvo upraviť
Jizerské hory majú hustú sieť vodných tokov a hrebene tvoria rozvodnicu medzi Baltským a Severným morom. Západnú a juhozápadnú časť odvodňuje Lužická Nisa do Baltského mora, východ a juhovýchod územia odvodňuje Jizera do Labe a Severného mora.
Podnebie upraviť
Podnebie ovplyvňuje poloha pohoria v strede Európy a fakt, že ide o prvý vyšší celistvý útvar na severozápadnom okraji Krkonošsko-jesenickej sústavy. Expozícia, sklon svahov, horninové podložie, vegetačný kryt a skalné útvary výrazne ovplyvňujú klimatické podmienky. Oblasť svojim reliéfom vytvára vhodné podmienky pre veternú cirkuláciu. Patrí do chladnej klimatickej oblasti s krátkym, mierne chladným a vlhkým letom a dlhou zimou so snehovou pokrývkou v trvaní 140 až 160 dní. Jasných dní v roku je 30 – 40.
Priemerná ročná teplota sa pohybuje medzi 4 – 7 °C, pričom v januári je to od -7 do -3 °C a v júli od 12 do 16 °C. Teplotný extrém −42 °C bol nameraný v osade Jizerka v roku 1940. Zrážkové úhrny v oblasti exponovaných vlhkým severozápadným vetrom dosahujú v priemere 700 – 800 mm za rok. Rekord 24 hodinového úhrnu z osady Nová Louka z 29. júla 1897 predstavuje 345 mm zrážok a ročného úhrnu na Jizerke z roku 1926 celkom 2 201 mm.
Turistika upraviť
Jizerské hory sú obľúbenou turistickou, rekreačnou a športovou oblasťou. V lete sú obľúbeným terénom pre turistické a cykloturistické výpravy. V zime je v horách udržiavaná sieť bežkárskych tratí – tzv. Jizerská magistrála. Najznámejšie strediská turistiky sú Jizerka, Bedřichov a Tanvaldský Špičák.
Od 80. rokov 19. storočia dochádza k veľkému rozvoju turistiky a budovaniu vyhliadkových veží a rozhľadní. Medzi najznámejšie patrí rozhľadňa Slovanka nad Hraběticami, na Tanvaldskom Špičáku a na Smrku.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jizerské hory
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jizerské hory na českej Wikipédii.