John O’Hara
John O'Hara (* 31. január 1905, Pottsville, Pensylvánia, USA – † 11. apríl 1970, Princeton, New Jersey) bol americký románopisec, dramatik, scenárista, esejista a novinár. Zo začiatku bol známy svojimi krátkymi poviedkami. Postupne vošiel do povedomia ako autor románov "Schôdzka v Samare" a "Butterfield8". Stal sa známy svojím zmyslom pre dobrý dialóg. Mal cit pre sociálne vzťahy, rôzny spoločenský status postáv a často písal o sociálnych ambíciách. Bol kontroverzným autorom práve kvôli svojim snahám katalogizovať postavy do výrazne vykreslených spoločenských kást.
| John O'Hara | |
 | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Narodenie | 31. január 1905 |
| Pottsville, Pensylvánia, USA | |
| Úmrtie | 11. apríl 1970 (65 rokov) |
| Princeton, New Jersey, USA | |
| Národnosť | americká |
| Zamestnanie | spisovateľ, novinár |
| Dielo | |
| Žánre | román, poviedka, esej |
| Obdobie | modernizmus |
| Témy | sociálne vzťahy, erotika |
| Debut | román "Stretnutie v Samare" |
| Významné práce | Z terasy - román |
| Významné ocenenia | National Book Awards 1956, Nominácia na Nobelovu cenu 1962 |
| Ovplyvnený | |
| Ovplyvnil | |
Život upraviť
Otec mu zomrel keď mal devätnásť a mal ísť študovať na Yale. Pre nedostatok peňazí O'Hara ukončil vzdelanie na univerzite Niagara v Lewinstone. Tento fakt O'Hara často reflektuje vo svojej tvorbe; zrejme ho poznačil na celý život. Podľa iných zdrojov nedoštudoval, lebo si musel začať zarábať na životné náklady sám. Po štúdiu sa zamestnal ako reportér v novinách, neskôr sa presťahoval do New Yorku a písal tam poviedky pre magazíny. Vo svojom skoršom období bol filmovým kritikom, komentátorom rozhlasového programu, neskôr získal miesto novinára - stĺpčekára. Napísal aj okolo 200 krátkych poviedok, v ktorých reflektoval život v malom meste podľa vzoru svojho rodného Pottsville. Publikovali ich v New Yorkeri v roku 1928.
V roku 1934 mu vyšiel prvý román Stretnutie v Samare, ktorý sa stretol s priaznivými kritikami. Počas druhej svetovej vojny napísal viacero románov, noviel a divadelných hier. Bol korešpondentom Pacifického vojenského divadla.
Jeho druhý román Buterfield 8 mal úspech, avšak v niektorých krajinách bol zakázaný, napríklad v Austrálii až do roku 1963. Dôvodom zákazu bol O'Harov pohľad na sex považovaný v danej dobe za škandalózny. Príbeh bol sfilmovaný v roku 1938 a hlavnú ženskú úlohu v ňom hrala Elisabeth Taylorová.
O'Hara nemal v dobovej literárnej branži vysoké hodnotenia spisovateľskej komunity či odbornej kritiky. Často mu vytýkali sociálne šplhúnstvo, príliš okatú sebareklamu a jeho politické názory prejavené v novinových stĺpčekoch boli pre väčšinu príliš konzervatívne. Iný názor mal jeho kolega Brendan Gill z New Yorkeru, ktorý hodnotil krátke poviedky z pera O'Haru veľmi vysoko. Brendan Gill takisto komentoval známu O'Harovu posadnutosť nespravodlivosťou z mladosti, keď nemohol ísť študovať na Yale. V dospelosti ako známy autor si vraj vymohol titul - čestný doktorát od Yalu, hoci univerzita nebola naklonená tomuto oceneniu.
V roku 1939 mu vyšiel epištolový román Pal Joey. Napísal k nemu aj filmový scenár. Vo filmoch podľa tohto románu hrali herecké hviezdy ako Frank Sinatra, Rita Hayworth, Gene Kelly a Vivienne Segal.
V roku 1956 obdržal americkú literárnu cenu „National Book Awards.“ O'Hara bol v roku 1962 nominovaný na Nobelovu cenu. Cenu dostal John Steinbeck a O'Hara mu gratuloval. T. S. Eliot o tomto povedal, že vtedy O´Hara dostal druhú nomináciu na Nobelovu cenu. O'Hara bol povestný prehnanou sebareklamou a vysokými ambíciami. V roku 1970 zomrel v Princetone. Na pomníku má epitaf, ktorý si sám napísal.
Dielo upraviť
Román The Instrument, ktorý vyšiel aj v slovenskom preklade, je ukážkou O'Harovej spisovateľskej excelentnosti a schopnosti napísať dobre čitateľný avšak myšlienkovo nie plytký realistický príbeh, v ktorom sa nevyhýba ani naturalistickej stránke života. Nosným pilierom príbehu sú dialógy, ktoré výborne vykresľujú psychológiu postáv a možno ich porovnať s hemingwayovými dialógmi. Dejová konštrukcia príbehu nemá zvlášť dramatický náboj, skôr je zostavená z postupných krokov - výjavov zo života spisovateľa Yanka Lucasa. V románe je zobrazené prostredie literátov a vydavateľov, proces uplatňovania diela na trhu, vzťahy medzi týmito ľuďmi. Yank Lucas ako dramatik samozrejme prežíva erotický vzťah s herečkou - protagonistkou jeho budúcej úspešnej hry hranej na Broadwayi. V románe sú jasne rozlíšené dve základné prostredia, mestské a vidiecke. Do toho druhého sa nakoniec hlavná postava uchýli a zmení si tým život. Ženské postavy nie sú nosné, avšak nevyhnutné pre dej, ktorý ukazuje ako postupne Yank Lucas podriaďuje svoj život svojej tvorbe a kariére tak, aby súkromie do tohto procesu nezasahovalo. Román nie je veľkolepým divadlom dejinných procesov, je to pohľad cez úzke okno do americkej reality a do súkromných životov, ktorý pripomína do značnej miery hry Tennessee Williamsa. V tomto románe sa jasne profiluje autor aj ako dramatik, pretože konštrukcia deja spočíva na jednotlivých scénach a výstupoch podporených dialógmi.
Romány upraviť
|
|
Zbierky poviedok upraviť
|
|
Divadelné hry a filmové scenáre upraviť
- He Married His Wife (1940)
- Moontide (1942)
- Päť divadelných hier, Five Plays (1961: (The Farmers Hotel, The Searching Sun, The Champagne Pool, Veronique, The Way It Was)
Dokumentárna tvorba upraviť
- Sweet and Sour (1954) Výber stĺpčekov
- My Turn (1966) 53 týždenných stĺpčekov napísaných pre denník Newsday
- Letters (1978)
Referencie upraviť
- ↑ Nástroj lásky, slovenský preklad "The Instrument", rok slov. vydania 1969
Zdroj upraviť
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku John O'Hara na anglickej Wikipédii.
