Jonathan Edwards (filozof)
Jonathan Edwards (* 5. október 1703, East Windsor – † 22. marec 1758, Princeton) bol predstaviteľ severoamerickej filozofie, najvýznamnejší mysliteľ skupiny „novoanglickej teológie“.
| Jonathan Edwards predstaviteľ severoamerickej filozofie | |
| Severoamerická filozofia Filozofia 18. storočia | |
 | |
| Biografické údaje | |
|---|---|
| Narodenie | 5. október 1703 East Windsor, Connecticut |
| Úmrtie | 22. marec 1758 (54 rokov) Princeton, New Jersey |
| Dielo | |
| Škola/tradícia | novoanglická teológia |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Projekt Guttenberg | Jonathan Edwards (plné texty diel autora) |
 | Jonathan Edwards (multimediálne súbory na commons) |
Ako trinásťročný vstúpil na Yaleovo kolégium, kde ho čítanie anglických osvietencov (Isaac Newton, John Locke) priviedlo k záujmu o prírodné vedy a novú filozofickú metódu. V roku 1721 prežil duchovný obrat, ktorý ho primäl k povýšeniu náboženského citu nad rozum. Edwards sa vrátil k dogmatickej prísnosti, akú hlásala kalvínska teológia prvých puritánskych kolonistov v 17. storočí, ale ktorá sa v ďalších generáciách prežívala. V súlade s tým aj vyznievali kázania, ktoré prednášal ako pastor kongregacionalistickej cirkvi 1726-1750 v Northhamptone. Povestným sa stal jeho prejav „Sinners in the Hands of an Angry God“ (Hriešnici v rukách hnevlivého boha), ktorý vyšiel tlačou 1741. Jeho činnosť prispela k vyvolaniu takej nálady v Novom Anglicku, že sa tu rozvinulo 1734 – 1740 davové náboženské zanietenie zvané Great Awakening (Veľké prebudenie), podnietené návštevou anglického misionára Georgea Whitefielda.
Neskôr bol kvôli jeho nezhodám s významnou časťou členov jeho cirkevného zhromaždenia vo veciach cirkevnej disciplíny a v tom, kto mohol pristupovať k prijímaniu Večere Pánovej, vylúčený z pozície pastora. Potom bol 1750 – 1757 misionárom u Indiánov v Stockbridge na pomedzí bieleho osídlenia; písal tam ďalšie bohoslovecké a dômyselné filozofické knihy, najmä Freedom of the Will (1754, Sloboda vôle), ktorá popri Religious Affections značne ovplyvnila protestantských teológov, z ktorých sú dnes známi napr. Dr. John Piper, alebo Dr. R.C. Sproul. V roku 1757 ho povolali za prezidenta kolégia New Jersey (neskoršia Princetonská univerzita). Edwards domýšľal rozpory súdobého idealizmu až do posledných dôsledkov, pričom dosahoval myšlienkovú originalitu.
Citát upraviť
Ako 26 ročný, napísal o svojom duchovnom obrate:
Od tohto dňa až doteraz sa udiala nádherná premena v mojom myslení vo vzťahu k doktríne o Božej zvrchovanosti… Božia absolútna zvrchovanosť… je to, v čom, ako sa zdá, moja myseľ odpočíva ubezpečená tak, ako je ubezpečená o ktorejkoľvek veci, ktorú môžem vidieť svojimi očami… Toto učenie sa toľkokrát ukázalo ako nesmierne šťastné, jasné a sladké. Milujem, keď sa Bohu pripisuje absolútna zvrchovanosť… Božia zvrchovanosť je mi zjavená ako veľká časť Jeho slávy. Často bolo mojou radosťou pristupovať k Bohu a uctievať ho ako zvrchovaného Boha.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jonathan Edwards (filozof)
Externé odkazy upraviť
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.