Jozef Škarnicel
Jozef Škarnicel (Skarniczl, Skarnitzl, Sskarnycl, Szkarnitzl, Škarnycl) (12. august 1804, Skalica - 1. júl 1877, Skalica) bol slovenský tlačiar a vydavateľ v 19. storočí, ktorý pôsobil v Skalici. Bol najvýznamnejším slovenským tlačiarom v 40. až 70. rokoch 19. storočia.
| Jozef Škarnicel | |
| slovenský tlačiar a vydavateľ | |
| Narodenie | 12. august 1804 Skalica, Uhorsko |
|---|---|
| Úmrtie | 1. júl 1877 (72 rokov) Skalica, Rakúsko-Uhorsko |
| Profesia | tlačiar a vydavateľ |
Rodinné väzby upraviť
Jeho otec bol František Xaver Škarnicel (kníhtlačiar a vydavateľ) a matkou Juliana rodená Štetinová. Mal tri sestry a troch bratov, z nich František Xaver (ml.) bol tiež kníhtlačiarom. Jozef Škarnicel bol dva krát ženatý, mal 4 dcéry, z ktorých Mária, manželka Leopolda Bočeka, a Vilma boli po jeho smrti spolumajiteľkami kníhtlačiarne v rokoch 1877 - 1896.
Kariéra kníhtlačiara upraviť
Vyučil sa za kníhtlačiara a pracoval v otcovom podniku, ktorý po otcovej smrti v roku 1841 spolu s bratom Františkom Xaverom prevzal. Od roku 1862 viedol tlačiareň samostatne pod názvom F.X. Škarnicel a synovia, bol súčasne vedúcim kníhkupectva a knižnice pre podniku. Po jeho smrti viedli tlačiareň jeho dcéry (pozri text vyššie), ktoré ju v roku 1896 predali J. Teslíkovi (tlačiar).
Produkcia tlačiarne upraviť
Jozef Škarnicel bol najvýznamnejším slovenským tlačiarom v 40.-70.-ych rokoch 19. storočia. Tlačil a vydával slovenské knihy a periodiká (okolo 500 titulov), ale aj príležitostné tlače (ďalších asi 500 jarmočných a púťových výtlačkov). Výrazne prispel k pestovaniu národného povedomia, šíreniu slovenského spisovného jazyka a národnej kultúry, osvety a vzdelanosti u najširších ľudových vrstiev. Jeho tlačiareň prosperovala (s výnimkou revolučných rokov 1848-49) a bola vybavená moderným rýchlolisom, čo značne zvyšovalo tlačovú produkciu.
Cisár Ferdinand II. mu udelil, okrem iných privilégií, právo tlačiť bankovky. Najväčší podnikateľský rozmach zažil po r. 1862, kedy sa jeho najbližším spolupracovníkom stal Daniel Gabriel Lichard, ktorý ťažisko produkcie tlačiarne presunul na vydavateľskú činnosť viacerých vydavateľov (J. M. Hurban, V. Pauliny-Tóth, F. V. Sasinek). Tlačiareň najskôr tlačila náboženské spisy, neskôr v dôsledku záujmov predstaviteľov slov. nár. hnutia tlačil politické spisy, správy a prejavy, náučné, hospodárske a osvetové publikácie, historické práce, učebnice, šlabikáre alebo literárne diela (od D. Bachát, M. Čulen, M. Dohnány, J. M. Hurban, P. O. Hviezdoslav, D. G. Lichard, J. Mallý-Dusarov, V. Paulíny-Tóth, A. Ľ. Radlinský, Ľ. V. Rizner, F. V. Sasinek, K. Štúr, C. Zoch a i.)
Väčšina ním vytlačených diel bola v Štúrovej spisovnej slovenčine, menej tlačil v bibličtine a ojedinele v maďarčine, latinčine a nemčine. Tlačil 21 titulov časopisov : Slovenské pohľady, Cyril a Metod, Obzor, Sokol, Cirkevné listy, Letopis Matice slovenskej, Stráž na Sione, almanach Hurbanova Nitra a Hviezdoslavov Napred. Tlačil kalendáre, výročné správy a ročnice škôl.
Diela z tlačiarne J. Škarnicla upraviť
- Pobožné Písňe, k duchownému prospechu Wericích Dussí widané, 1877, 48 s. - dostupné v Digitálnej knižnici UKB
- Lichard, D. G. / Malá Gazdina Počiatky hospodárstwa domowého, w otázkach a odpoweďách wyswetlené..., 1877, 36 s. - dostupné v Digitálnej knižnici UKB
- Lichard, D. G. / Malý gazda : Počiatky hospodárskych wedomostí, w otázkach a odpowedach wyswetlené, 1867, 48 s. - dostupné v Digitálnej knižnici UKB
- Trokan, J. / Mijawa s nowím wekom, 1851, 186 s. - dostupné v Digitálnej knižnici UKB
- Brancsik, Károly / A Trencsén megyei természettudományi egylet évkönyve, I. Évfolyam 1878, 1878, 44 s. (dielo vytlačené synom J. Škarnicla, F. X. Škarniclom) - dostupné v Digitálnej knižnici UKB
Zdroj upraviť
- ŠKARNICEL, JOZEF. In: Slovenský biografický slovník V R – Š. Martin : Matica slovenská, 1992. 560 s. ISBN 80-7090-216-7.
Externé odkazy upraviť
- Záznam o narodení a krste v matrike - farnosť Skalica; pokrstený ako Josephus Skarniczel