Justovci

Justovci (iné názvy: Juštovci, starší pravopis: Justhovci ; základný tvar: Just, Jušt, staršie Justh; maď. Justh) bol uhorský zemiansky rod.

Justovci
erb rodu Justovcov
Krajina	Uhorské kráľovstvo
Tituly	župan, podžupan, kapitán, prísediaci kráľovskej tabule, kráľovský radca, vyslanec na uhorskom sneme, vládny komisár, predseda uhorského snemu, zeman
Zakladateľ	Jodok z Kusavy
Rok založenia dynastie	1451

Prvým významným predstaviteľom rodu bol Jodok (slov. Jušt) pochádzajúci z Kusavy v Čechách. Ako kapitán Vígľašského zámku bol 1451 povýšený do šľachtického stavu a na základe záložného práva získal Vígľašské hradné panstvo. Jeho syn Andrej získal 1479 po vymretí turčianskeho rodu Necpalskovcov ich majetky v Turčianskej stolici – Necpaly, Žabokreky a iné, pričom Necpaly sa stali rodovým sídlom Justovcov (začali používať latinsko-maďarský prídomkom "Justh de Neczpál"). Obec vlastnili až do konca 19. storočia. Rodinnými zväzkami získali ďalšie majetky v Turčianskej, Liptovskej a Spišskej župe, v polovici 16. storočia Veľký Lél (dnes súčasť Zlatnej na Ostrove) v Komárňanskej župe a v 18. storočia aj ďalšie majetky v Nitrianskej župe. Viacerí predstavitelia rodu zastávali významné funkcie v Turčianskej župe, ako aj štátne úrady.

Významní členovia rodu

• Andrej (17. stor.) — náboženský spisovateľ. Hospodáril na majetku v Hozelci. Autor piesní a veršovaných modlitieb o prenasledovaní protestantov po odhalení protihabsburského Vešeléniho sprisahania
• Ladislav (17. – 18. stor.) — náboženský spisovateľ a statkár. Pôsobil na rodinnom majetku v Necpaloch. V rkp zanechal jednu neveršovanú a dve veršované dialogické scénky nábožensko-mravoučného charakteru
• František (Fraňo) (* 10. február 1780 Necpaly – † 13. október 1851 Necpaly) — stoličný hodnostár a statkár. Hospodáril na rodinnom majetku, pôsobil v stoličnej správe ako turčiansky podžupan, 1843 – 47 kráľovský radca a prísediaci kráľovskej tabule. Hoci vyznával ideu o jednotnom uhorskom politickom národe (Natio Hungarica), 1832 – 36 ako vyslanec Turčianskej stolice na bratislavskom sneme v rozprave o rokovacom jazyku žiadal uznať aj slovenčinu
• Jozef (* 12. máj 1809 Necpaly – † 5. december 1875 Budapešť) — stoličný hodnostár a statkár. Hospodáril na rodinnom majetku, 1842 druhý turčiansky podžupan, 1848 – 49 tekovský župan a súčasne 1849 krátko vládny komisár Turčianskej župy, 1839 – 40, 1847 – 48 a 1861 poslanec uhorského snemu. Predstaviteľ slovenského zemianstva, spolupracoval s predstaviteľmi slovenského národného hnutia, zúčastnil sa memorandového zhromaždenia v Martine (1861). Podporil založenie Matice slovenskej (1863) a slovenského evanjelického gymnázia v Martine (1867). Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní (1867) prešiel ako funkcionár Deákovej strany do vládneho tábora a bojoval proti tzv. panslavizmu
• Juraj (* 26. august 1819 Slovenské Pravno – † 21. september 1909 Necpaly) — župný úradník, verejný činiteľ a veľkostatkár, syn Františeka (*1780, †1851), brat Kolomana. Venoval sa hospodáreniu na majetkoch v Necpaloch a Slovenskom Pravne, 1866 prvý podžupan a 1882 – 86 hl. župan Turčianskej župy
• Koloman (* 29. január 1830 Necpaly – † ?) — župný hodnostár a statkár, syn Františka (*1780, †1851), brat Juraja (*1819, †1909). Hospodáril na rodinnom majetku, 1886 – 98 hlavný župan Turčianskej župy, 1865 – 85 poslanec uhorského snemu. Predstaviteľ záujmov maďarskej šľachty a vládnej Liberálnej strany, odporca slovenského národného hnutia
• Jozef (* 8. november 1836 Necpaly – † 7. apríl 1883 Necpaly) — župný hodnostár a statkár, syn Jozefa (*1809, †1875). Hospodáril na rodinnom majetku. R. 1872 – 76 turčiansky podžupan. Spočiatku spolupracoval so slovenským národným hnutím, podporil založenie slovenského evanjelického gymnázia v Martine (1867), neskôr sa priklonil k vládnej maďarizačnej politike, 1875 sa podieľal na zrušení martinského gymnázia a Matice slovenskej
• Július (* 13. január 1850 Necpaly – † 9. október 1917 Budapešť) — politik a veľkostatkár. Roku 1872 notár Békešskej župy, 1876 slúžny v Gyule. Na protest proti politike Liberálnej strany sa vzdal miesta v župnej a štátnej správe. Od 1878 hospodáril na svojom majetku v Turni v Čanádskej župe a pôsobil najmä v hospodárskej oblasti, moderné spôsoby hospodárenia študoval aj na cestách v zahraničí (Rakúsko, Nemecko, Taliansko, Švajčiarsko, Francúzsko), bol zakladateľom a funkcionárom župných hospodárskych spolkov. Po návrate do politiky predstaviteľ Strany nezávislosti (resp. Nezávislej a osemaštyridsiatnickej strany), 1891 jej podpredseda a 1893 – 95 predseda, 1905 – 09 predseda uhorského snemu, po 1909 vodca opozície v sneme
• Juraj (* 4. december 1856 Slovenské Pravno — † 10. november 1923 Zsámbok, Maďarsko) — župný hodnostár a statkár, syn Kolomana, brat Františka (*1863, †1936). V rokoch 1898 – 1905 hlavný župan Turčianskej župy, 1892 – 98 poslanec uhorského snemu. Predstaviteľ záujmov maďarskej šľachty, odporca slovenského národného hnutia
• Žigmund (* 16. február 1863 Pusztaszenttornya - † 9. október 1894 Cannes, Francúzsko) - významný maďarský spisovateľ, autor viacerých románov a cestovateľ
• František (* 12. december 1863 Slovenské Pravno – † 2. október 1936 Budapešť) — hospodársky odborník, verejný činiteľ a župný úradník, syn Kolomana, brat Juraja (*1856, †1923). Venoval sa správe svojich majetkov v Necpaloch a Slovenskom Pravne, 1906 – 10 hlavný župan Turčianskej župy. Odborník na hospodárske otázky, 1890 – 98 minister a župný hospodársky radca, 1900 člen poroty Svetovej výstavy v Paríži, predseda hospodárskeho spolku Turčianskej župy, 1898 – 1911 poslanec uhorského snemu
• Vojtech (* 14. jún 1867 Necpaly – † ? Budapešť) — básnik. Autor básní pesimistického charakteru, ktoré uverejňoval v budapeštianskych i vo vidieckych novinách a almanachoch, neskôr ich zhrnul do 2 zbierok, viaceré boli preložené do nemčiny, taliančiny, francúzštiny a holandčiny

Zdroj

• Encyclopaedia Beliana, ISBN 978-80-89524-30-3. [cit. 2019-07-23]. Dostupné na internete: https://beliana.sav.sk/heslo/justovci

Ďalšia literatúra

• JUSTH. In: FEDERMAYER, Frederik. Lexikón erbov šľachty na Slovensku. Kresby Denis Pongrácz. Zväzok I : Trenčianska stolica : šľachta Trenčianskej stolice podľa súpisov z rokov 1596 a 1646/47. Bratislava : Hajko & Hajková, 2000. 332 s. ISBN 80-88700-48-5. S. 98 – 99.