Káva
O maďarskej obci pozri Káva (obec).Káva je nápoj pripravený z rozomletých pražených semien kávovníka. Ako káva sa označuje aj prášok, ktorý sa na výrobu tohto nápoja používa a získava sa mletím pražených semien kávovníka, označovaných aj ako kávové bôby. Káva je mierne kyslá (5,0 – 5,1 pH) a kofeín, alkaloid, ktorý obsahuje, môže mať stimulačný efekt na ľudský organizmus. Po čaji je káva druhým najkonzumovanejším nápojom na svete.
Dejiny upraviť
Povzbudivé účinky divo rastúcej kávy boli pravdepodobne prvýkrát objavené v severovýchodnych oblastiach Etiópie, odkiaľ pochádza aj jej názov kaffa. Neskôr sa cez Egypt dostala do južnej časti Arabského polostrova, kde sa začalo s jej pestovaním. Prvé vierohodné dôkazy o pití kávy pochádzajú z polovice 15. storočia zo sufijských chrámov v Jemene.[1] Až tu sa káva konzumovala spôsobom, aký poznáme dodnes – pražením semien a ich následným varením. V Európe sa začala stávať populárnou v 17. storočí (prvú európsku kaviareň otvorili v Benátkach v roku 1645), ale pitie kávy sa v Európe stalo masovou záležitosťou až v 19. storočí.
Kávové bôby upraviť
Káva sa odborne pripravuje ako zmes semien rôznych druhov kávovníka. Používajú sa dve základné skupiny:
- káva arabica zo semien kávovníka arabského (Coffea arabica)
- káva robusta zo semien kávovníka robusta (Coffea canephora/Coffea robusta)
O chuť a vôňu v mletej kávovej zmesi sa starajú rôzne druhy arabicy, o farbu druhy robusty. Čím je káva tmavšia a horkejšia, tým viac robusty obsahuje. Iba najdrahšie značky neobsahujú robustu. Kvalitatívne najvyššia úroveň kávy sa označuje ako premium gourmet / specialty coffee – prémiová odrodová káva.
Produkcia upraviť
Stromy kávovníka sa pestujú vo viac ako 70 krajinách sveta, predovšetkým v tropických oblastiach Latinskej Ameriky, Juhovýchodnej a Južnej Ázie a Afriky.[2] Najväčšími producentmi kávy na svete sú Brazília, Vietnam, Indonézia a Kolumbia. Svetová produkcia v roku 2007 dosiahla 7,742 mil. ton, čo zodpovedá 117 mil. vriec. Káva je jeden z najviac konzumovaných nápojov na svete.[3]
| Top producenti kávy 2009 | |
|---|---|
| Krajina | Produkcia (mil. vriec) |
 Brazília |
39,5 |
 Vietnam |
18,0 |
 Indonézia |
10,6 |
 Kolumbia |
9,0 |
 India |
4,8 |
 Etiópia |
4,5 |
 Mexiko |
4,2 |
 Honduras |
3,5 |
 Guatemala |
3,5 |
 Peru |
3,3 |
| Svet spolu | 120 |
| Zdroj: ICO[4] | |
Príprava kávy upraviť
Nápoj sa pripravuje mnohými rôznymi spôsobmi a s rôznymi prísadami. Základom je vždy pomletá káva a voda o teplote cca 92 – 100 °C. Správna teplota a jemnosť pomletia kávy závisí od konkrétneho spôsobu prípravy kávy.
Druhy prípravy kávy upraviť
Turecká káva upraviť
Tradičný spôsob prípravy tureckej kávy: káva sa pripravuje v džezve, malej nádobke, jedna porcia kávy. Do džezvy sa dá káva, naleje studená voda, niekedy sa pridá aj cukor, a až trikrát sa džezva nahrieva nad ohňom (v súčasnosti na sporáku a pod.), kým pena z kávy nevystúpi napovrch a neurobí klobúčik.
Na Slovensku sa pripravuje takzvaná „zalievaná káva“, nesprávne nazývaná „turecká káva“, Táto príprava kávy je populárna a tradičná v Česku a na Slovensku. Tento spôsob prípravy kávy nie je v iných zemiach obvyklý a má svoje nevýhody. Prudké sparenie kávy je veľmi nešetrné a uvoľňuje triesloviny, ktoré majú za následok menej nakyslú až hrdzavú chuť kávy
Literatúra upraviť
- Ing. Oldřich Dufek: Káva známá i neobyčejná, Pavla Momčilová, 2000, ISBN 80-85936-32-1, 61 s., 4 strany farebných obrázkov príl. : ilustrácie
- John Thorn: Káva-Príručka pre labužníkov, Fortuna Print, 2001, ISBN 80-88980-28-3
- Jill Normanová: Káva, Slovart (edícia Knižnica gurmána), 2004, ISBN 80-7145-843-0,
- Pavel Martin: Káva - Originální recepty z kávy a ke kávě, Ivo Železný, 2004, ISBN 80-237-3847-X,
- Káva, Agentúra Cesty, 2006, ISBN 80-7360-396-9,
- Káva pro znalce a labužníky, (podtitul: 50 receptů s fotografiemi na kartách), Ikar, 2007, ISBN 978-80-249-0833-5
- Káva a kávové špeciality Ottovo nakladateľstvo, edícia Ottova kuchárka, 2008, ISBN 80-7360-453-1, EAN 9788073604530
Pozri aj upraviť
Iné projekty upraviť
Referencie upraviť
- ↑ Weinberg & Bealer 2001, str. 3 – 4
- ↑ Pendergrast, Mark (April 2009). "Coffee second only to oil?". Tea & Coffee Trade Journal. Retrieved December 29, 2009.
- ↑ Villanueva, Cristina M; Cantor, Kenneth P; King, Will D; Jaakkola, Jouni JK; Cordier, Sylvaine; Lynch, Charles F; Porru, Stefano; Kogevinas, Manolis (2006). "Total and specific fluid consumption as determinants of bladder cancer risk". International Journal of Cancer 118 (8): 2040–47. doi:10.1002/ijc.21587. PMID 16284957
- ↑ Najväčší producenti kávy na svete [online]. ICO. Dostupné online.