Karel Havlíček Borovský

Karel Havlíček Borovský vlastným menom Karel Havlíček (* 31. október 1821, Borová u Přibyslavi[1] – † 29. júl 1856, Praha[2]) bol český básnik, novinár a politik.[3]

Karel Havlíček Borovský
český básnik a novinár
Karel Havlíček Borovský
Narodenie31. október 1821
Borová u Přibyslavi
Úmrtie29. júl 1856 (34 rokov)
Praha
PodpisKarel Havlíček Borovský, podpis (z wikidata)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Karel Havlíček Borovský

Pripisuje sa mu výrazný vplyv pri vzniku a formovaní českej žurnalistiky, satiry a literárnej kritiky. Prívlastok Borovský, ktorým podpisoval svoje diela odvodil od svojho rodiska.

Bol prívržencom ideológie austroslavizmu.

V roku 1846 Havlíček navštívil litoměřický biskupský cintorín, kde sa zhrozil, že hrob Karla Hynka Máchu nie je nijako označený. Zasadil sa o vytvorenie náhrobku, ktorý je dnes na pražskom Vyšehrade.[4] V roku 1848 navrhol a presadil premenovanie pražského Koňského trhu na Václavské náměstí[5] a tiež Dobytčího trhu na Karlovo náměstí. Neúspešne presadzoval zriadenie prvej českej priemyslovej školy.[6]

Dielo upraviť

Beletria upraviť

  • Epištoly kutnohorské - kritika cirkevnej hierarchie slúžiacej nastupujúcemu neoabsolutizmu[7]
  • Obrazy z Rus - dielo má cestopisný i reportážny ráz; ide o kritiku cárizmu, je v ňom prítomná empatia s obyčajnými ľuďmi.
  • Tyrolské elegie – názov elégie (nárek, žalospev) je ironický. Dielo je humorným a satirickým popisom Havlíčkovho zatknutia a väznenia v Brixenu v Tirolsku. Kritizuje políciu, spoločenský systém (nenavrhuje však lepší). Používa skutočné mená a príhody (napr. príhoda o zatknutí, keď sa splašili kone, a krotiť ich musel sám Havlíček). Skladá sa z deviatich spevov. Objavujú sa tu satirické, lyrické a ironické prvky. Celé dielo je napísané v pravidelných rýmovaných štvorveršiach.
  • Král Lávra – írska ľudová povesť o kráľovi s oslími ušami. Kráľov holič nesmie prezradiť, aké má kráľ uši. Toto tajomstvo povie vŕbe, z ktorej si niekto urobí píšťalku, a tá ho roztrúbi po celom kraji.
  • Křest svatého Vladimíra – príbeh boha Perúna (slovanský boh hromu). Cár chcel, aby mu pri oslave Perun zahrmel na slávu, čo Perún odmietol splniť. Cár dal Perúna chytiť a utopiť. Dielo je napísané veľmi čítavým, jednoduchým, hovorovým, miestami až vulgárnym jazykom, je tiež veľmi kritické - hlavne v závere. Havlíček tu ironizuje moc štátneho aparátu, ktorá môže zlikvidovať aj boha.
  • Epigramy – krátke veršované skladby, ktoré v prvej časti uvádzajú akúsi predstavu a druhá končí pointou. Väčšinou ide o kritiku, paródiu, či satiru. Havlíček ich definuje: „Epigramy jsou malinké nádoby, do kterých vztek svůj nalévám, aby mi srdce nežral“.
  • Duch Národních novin - výber novinových článkov z obdobia pôsobení K. Havlíčka Borovského v Národních novinách.

Literárna kritika upraviť

  • O literatuře (1955) – knižný súbor pôvodne časopisecky zverejnených článkov

Referencie upraviť

  1. Matriční záznam o narození a křtu [online]. [Cit. 2017-12-09]. Dostupné online. Archivované 2017-02-14 z originálu.
  2. Matriční záznam o úmrtí a pohřbu
  3. Ilona Bažantová: Ekonomické názory Karla Havlíčka Borovského
  4. Janský, Karel: Karel Hynek Mácha – Život uchvatitele krásy, Praha, 1953
  5. http://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/10123425542-praha-mesto-vezi/207562233000009-veze-vaclavskeho-namesti/titulky/
  6. Doležal, Bohumil: http://bohumildolezal.lidovky.cz/texty/rs1107.html Archivované 2011-07-18 na Wayback Machine
  7. HAVLÍČEK, Karel. Epištoly Kutnohorské. Havlíčkův Brod : Jiří Chvojka, 1949. Vydavateľské poznámky pripravil Miloslav Novotný. S. 93n.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Karel Havlíček Borovský na českej Wikipédii.