Karl Adolph Gjellerup
Karl Adolph Gjellerup (* 2. jún, 1857 – † 13. október, 1919) bol dánsky básnik, prozaik a dramatik, ktorý v roku 1917 získal Nobelovu cenu za literatúru (spolu s ďalším Dánom Henrikom Pontoppidanom). Používal pseudonym Epigonos.
| Karl Adolph Gjellerup | |
 dánsky básnik, prozaik a dramatik | |
| Narodenie | 2. jún 1857 Roholte, Sjælland, Dánsko |
|---|---|
| Úmrtie | 13. október 1919 (62 rokov) Klotzsche, Nemecko |
| Odkazy | |
| Projekt Guttenberg | Karl Adolph Gjellerup (plné texty diel autora) |
| Commons |  Karl Adolph Gjellerup |
Život upraviť
Gjellerup pochádzal z rodiny pastora a vyštudoval teológiu. Kňazom sa však nikdy nestal a už na fakulte prejavoval dosť slobodomyseľné názory. Záujem o náboženské otázky ho potom priviedol k podrobnejšiemu štúdiu budhizmu a následne k východným myšlienkovým prúdom a k mystike. Popri indických vplyvoch sa v jeho literárnom diele prejavilo taktiež programové spriaznenie s novoromantizmom. Od roku 1892 žil v Nemecku a písal tiež v nemčine.
Jeho vrcholné dielo Pútnik Kamaníta patrí spolu s knihou Kameň mudrcov Johannesa Ankera Larsena k najväčším skvostom mystickej dánskej literatúry 20.storočia. Je tiež dôkazom Gjellerupovho hlbokého náhľadu do sfér stvorenia a zákonitostí vývoja duše.
Dielo upraviť
- En Idealist (1878), román napísaný pod vplyvom Heinricha Heineho
- Det unge Danmark (1879), román s motívmi spoločenskej a protináboženskej kritiky ovplyvnený naturalizmom Georga Morrisa Cohena Brandesa (1842 – 1927), ústrednou osobnosťou severského kultúrneho a duchovného života druhej polovice 19. storočia.
- Rödtjörn (1881), zbierka básní
- Germanernes Laerling (1882), román v ktorom sa autor rozišiel s kresťanskou teológiou
- G-dur (1883), novela
- Romulus (1883), novela nesúca vplyv Ivan Sergejeviča Turgeneva
- Vandreaaret (1883), cestopis, v ktorom Gjellerup odmietol Brandesov naturalizmus a priklonil sa k novoromantizmu
- Herman Vandel (1884), divadelná hra napísaná v duchu Friedricha Schillera
- Brynhild (1884), novoromantická lyrická tragédia inšpirovaná Richardom Wagnerom
- Richard Wagner i sin trilogi Nibelunges ring (1884), štúdia
- Saint Just (1886), tragédia
- Minna (1889), román z nemeckého prostredia
- Min Kjaerlighedsbog (1889), básne
- Ti kroner (1893), poviedky
- Wuthorn (1893), tragédia
- Möllen (1896), román o zločine a získaní duševného mieru vo väzení nesúci stopy Fiodora Michajloviča Dostojevského
- Offerildene (1903), divadelná hra napísaná pod vplyvom indickej filozofie
- Pilgrimmen Kamanita (1906) a Verdensvandrerne (1909), romány ovplyvnené indickou filozofiou
- Guds venner (1916) a Den gyldne gren (1917), romány v ktorých sa prejavuje Gjellerupov návrat ku kresťanstvu
