Karlovo náměstí (stanica pražského metra)
Karlovo náměstí je stanica metra v Prahe na linke B. Nachádza sa pod ulicou Václavská v štvrti Nové Město neďaleko rovnomenného námestia. Bola otvorená 2. novembra 1985.[1]
| Karlovo náměstí | |
 | |
| Poloha | |
|---|---|
| 50°04′28″S 14°25′03″V / 50,074444°S 14,4175°VSúradnice: 50°04′28″S 14°25′03″V / 50,074444°S 14,4175°V | |
| Štvrť | Nové Město, Praha 2 |
| Ulica | Václavská |
| Dopravca | DPP |
| Tarifné pásmo | P |
| Technické údaje | |
| Typ stanice | razená, pilierová, unifikovaná |
| Počet nástupíšť | 2 |
| Projektant | Hydroprojekt Praha |
| Architekt | Ing. arch. Zdeněk Drobný Ing. arch. Lubomír Hanel Ing. arch. Jan Talacko Ing. arch. František Novotný Ing. arch. Aleš Moravec |
| História | |
| 1985 | Otvorenie |
| Pražská doprava Pražské metro · Stanice pražského metra | |
Charakteristika stanice upraviť
Karlovo náměstí je podzemná trojlodná razená stanica. Založená je v hĺbke 40 m a je 165 m dlhá vrátane technologického zázemia. Bola vybudovaná s plnou dĺžkou stredného tunela, čiastočne pokračujúceho aj mimo nástupišťa.
Obklad stien tvoria sklenené tvarovky umiestnené na fólii béžovej farby, ktoré sú typické v iných odtieňoch pre úseky metra I.B, II.B a III.B. Podobné tvarovky, ale trochu väčšie, boli použité aj v stanici Jinonice. Steny v prestupoch sú obložené iba bezpečnostným sklom CONNEX (podobným ako takmer na celej linke B).
Vestibuly upraviť
Stanica má dva vestibuly spojené s nástupišťom eskalátorovými tunelmi s eskalátormi sovietskeho typu. Severný vestibul je podzemný s piatimi výstupmi. Nachádza sa zhruba uprostred Karlovho námestia a umožňuje prestup na električkové spoje. Pri výstavbe multifunkčného objektu, ktorý sa nachádza nad ním, musel byť na začiatku 21. storočia dočasne uzavretý a prešiel rekonštrukciou.
Druhý vestibul je tiež podzemný a nachádza sa pod Palackého námestím. Je to pozdĺžna hala s rozmermi 95 x 13 m. Nadväzuje na neho plynule chodba do Zítkových sadov.
História stanice upraviť
Výstavba stanice, ktorá prebiehala v rokoch 1979 až 1985 stála 711 miliónov Kčs,[1] čo bolo najviac z celého úseku I.B. Vzhľadom na to, že išlo o stanicu s dvoma výstupmi, dvomi strojovňami eskalátorov a s východmi, umiestnenými zložitejšie ako u iných staníc, sú tieto náklady pochopiteľné.
Povodne v roku 2002 upraviť
Aj stanice Karlovo náměstí bola zatopená päťstoročnou vodou v roku 2002 (pri vniknutí prúdu vody boli až sem odplavené sklenené šošovky zo stanice Náměstí Republiky) a musela byť na jeseň roku 2002 rekonštruovaná. To znamenalo po vyčerpaní vody kompletnú výmenu všetkej elektrotechniky, obkladov horných častí všetkých troch lodí, t. j. dosiek typu Ecrona za smaltované plechy a dôkladnú kontrolu a vyčistenie eskalátorov. Na rozdiel od iných staníc tu boli zachované žlté valcové združené nosiče osvetlenia. Odstránené však boli typické sodíkové výbojky osvetľujúce vrchné časti bočných lodí. Spolu zo stanicou Anděl tu bola spustená kyvadlová prevádzka už 9. decembra 2002, ale iba s výstupom na Karlovo náměstí, výstup na Palackého náměstí bol otvorený až 12. marca roku 2003.
V roku 2006 boli zrekonštruované krátke eskalátory na výstupe zo stanice a aj niektoré umiestnené priamo vo vestibuloch. Pôvodné schody československej výroby značky Transporta nahradili modernejšie vyrobené v Západnej Európe.
Referencie upraviť
- ↑ a b METROPROJEKT Praha a.s.. Detail projektu/Stanice Karlovo Náměstí [online]. metroprojekt.cz, [cit. 2013-05-10]. Dostupné online. (po česky)[nefunkčný odkaz]
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému stanica pražského metra Karlovo náměstí
Externé odkazy upraviť
| ← smer Zličín | Pražské metro – linka B | smer Černý Most → |
| Anděl | Karlovo náměstí | Národní třída |
Zličín  – Stodůlky – Luka – Lužiny – Hůrka – Nové Butovice – Jinonice – Radlická – Smíchovské nádraží – Anděl – Karlovo náměstí – Národní třída – Můstek .svg){kind=small} – Náměstí Republiky – Florenc .svg){kind=small} – Křižíkova – Invalidovna – Palmovka – Českomoravská – Vysočanská – Kolbenova – Hloubětín – Rajská zahrada – Černý Most
| ||