Karol Navrátil
Brigádny generál Ing. Karol Navrátil (* 26. august 1963 Prešov[1]) je slovenský generál vo výslužbe. V roku 2012 bol ustanovený do funkcie zástupcu veliteľa pozemných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Od 1. februára 2017 funkciu opäť vykonával.
| Karol Navrátil | |
| Narodenie | 26. august 1963 (60 rokov) Prešov, Česko-Slovensko |
| Alma mater | Vysoká vojenská škola pozemného vojska Vyškov |
| Štátne občianstvo |  Československo  Slovensko
|
Vojenská kariéra
| |
| Ozbrojené sily | Ozbrojené sily SR
|
| Hodnosť |  Brigádny generál
|
| V službe | 1986 – 2020 |
| Velil | 2. mechanizovaná brigáda |
Život upraviť
V roku 1982 absolvoval Vojenskú strednú odbornú školu v Martine a v roku 1986 Vojenskú vysokú školu vo Vyškove na Morave a zároveň bol menovaný do hodnosti poručík ako vojak z povolania. Následne pôsobil na Slovensku kde vykonával základné veliteľské funkcie v ženijnom vojsku na stupni čata až rota a potom štábne funkcie na veliteľstve divízie a armádneho zboru v Prešove. Po ukončení akademického kurzu na Vojenskej akadémii v Liptovskom Mikuláši bol v roku 2000 ustanovený do funkcie ženijného náčelníka 1. mechanizovanej brigády v Prešove.
V roku 2001 bol premiestnený do Michaloviec, kde zastával funkciu veliteľa ženijného práporu. Od roku 1999 do roku 2007 absolvoval niekoľko jazykových kurzov z jazyka nemeckého a anglického. V roku 2008 ukončil 10 mesačný Kurz národnej bezpečnosti vo Vojenskej akadémii Liptovský Mikuláš kde dosiahol najvyššie vojenské vzdelanie, ktoré je predpokladom pre výkon najvýznamnejších funkcií v rezorte MO SR.[2]
Od februára 2004 do augusta 2004 pôsobil ako veliteľ ženijnej roty v rámci medzinárodnej operácie „Iracká sloboda“ v Iraku. [3] Od 1. februára 2005 pôsobil na Veliteľstve Pozemných síl najprv vo funkcii zástupcu náčelníka a od 1. októbra 2005 náčelníka Štábu Veliteľstva Pozemných síl OS SR. Túto funkciu vykonával do 31. augusta 2007 a znovu od 30. júna 2008.[4]
V roku 2010 sa stal veliteľom vojenskej posádky v Prešove a zároveň aj veliteľom 2. mechanizovanej brigády so sídlom v Prešove. V rokoch 2012 až 2015 bol zástupcom veliteľa Pozemných síl, v rokoch 2015 až 2017 náčelníkom štábu Veliteľstva Pozemných síl a od 1. februára 2017 opäť zástupcom veliteľa Pozemných síl.[1]
5. mája 2017 bol prezidentom SR Andrejom Kiskom menovaný do vojenskej hodnosti brigádny generál.[5]
Z aktívnej služby odišiel po „viac ako 42 rokoch“ k 31. decembru 2020 vo funkcii zástupcu veliteľa Pozemných síl.[6] 8. júla 2021 mu v novovzniknutej tradícii za službu vlasti poďakovala prezidentka Zuzana Čaputová.[7]
Pôsobenie v zahraničných vojenských misiách upraviť
6.2. - 1.8.2004 veliteľ slovenskej vojenskej jednotky v bojovej operácie „Iracká sloboda“ v Iraku [8]
Znalosť cudzích jazykov upraviť
Miesta vojenského pôsobenia upraviť
Vyznamenania upraviť
Za službu vlasti, Čestný odznak OS SR, Za službu v mierových pozorovateľských misiách, Pamätná medaila ministra obrany a ďalšie.[9]
Referencie upraviť
- ↑ a b Zástupca veliteľa pozemných síl OS SR [online]. Ozbrojené sily SR, [cit. 2018-05-04]. Dostupné online. Archivované 2014-05-01 z originálu.
- ↑ Minister blahoľelal absolventom kurzov [online]. aos.sk, [cit. 2018-05-04]. Dostupné online. Archivované 2016-03-06 z originálu.
- ↑ Prehľad ukončených operácií medzinárodného krízového manažmentu [online]. mosr.sk, [cit. 2018-05-04]. Dostupné online.
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2017-05-12]. Dostupné online. Archivované 2018-01-15 z originálu.
- ↑ Rozlúčkový list zástupcu veliteľa PS OS SR brigádneho generála Karola Navrátila [online]. Ozbrojené sily SR, [cit. 2021-01-28]. Dostupné online.
- ↑ Rozlúčka s generálom [online]. Ozbrojené sily SR, [cit. 2021-08-30]. Dostupné online.
- ↑ http://www.sme.sk/c/1700640/na-slovensko-sa-vratili-vojaci-z-iraku.html
- ↑ a b Stránka Veliteľstva pozemných síl OS SR - životopis [online]. [Cit. 2010-10-02]. Dostupné online. Archivované 2016-03-04 z originálu.
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2014-04-30]. Dostupné online. Archivované 2014-05-01 z originálu.
Externé odkazy upraviť
Fotografia Archivované 2015-11-19 na Wayback Machine