Súradnice: 38° 12′ 00″ s.š., 20° 30′ 00″ v.d.

Kefalonia (novogr. Κεφαλονιά – Kefalonia/ľudovo Κεφαλλονιά – Kefallonia, staršie aj Kefallinia alebo Keffalónia, tal. Cefalonia, staršie tal. Cefalogna), resp. v staroveku Kefallénia či po slovensky aj Kefalénia (starogr. Κεφαλληνία – Kefallénia) je najväčší ostrov v Iónskom mori a šiesty najväčší ostrov patriaci Grécku, administratívne je to krajská jednotka. Má rozlohu približne 780 km² (v závislosti na zdroji 688, 8 km² až 904 km²).

Poloha ostrova
Ostrov Kefalonia pri pohľade z vesmíru

História upraviť

Podľa legendy získal ostrov svoje meno po aténskom vodcovi a bojovníkovi Kephalovi, ktorý pomohol mykénskemu kráľovi Anfitrionovi vo vojne proti vtedajšiemu kráľovi ostrova Thapiovi. Za odmenu dostal tento ostrov a pomenoval ho Kefalonia. Štyri samostatné mestské celky potom niesli mená po jeho synoch. Kefaloňanov, ako obyvateľov kráľovstva, ktoré zahŕňalo Kefalóniu, Ithaku, Zakynthos a Lefkadu, prvýkrát spomína grécky básnik Homér.

Ako vyplýva z výskumu mnohých fosílií rastlín, zvierat a kostí nájdených v blízkosti miest Skala a Fiskardo, ostrov Kefalonia bol jednou z prvých obývaných oblastí Grécka. Mnohí historici a archeológovia sa zhodujú v názore, že Kefalonia mala všetky predpoklady potrebné pre demografický rast. Na ostrove sa nachádzal obrovský les, ktorý bol v minulosti zdrojom dreva na stavbu lodí a na rozvoj obchodných aktivít medzi Kefaloniou a inými prístavmi. Nedávne výskumy poukázali na to, že aj niektoré časti paláca Knossos boli postavené z jedlí z Kefalonie. Rôzne nálezy nekropol potvrdzujú, že Kefalonia bola osídlená už od 11. storočia pred naším letopočtom.

Na ostrove Kefalonia, tak ako aj vo zvyšku Grécka, boli monarchie nahradené oligarchiami. Okolo 7. storočia p.n.l. sa všetky oligarchie vyvinuli do tyranie a koncom 7. storočia sa začali rodiť prvé demokracie. Po úpadku tyranie sa na ostrove Kefalonia zrodili 4 mocné mestá – Pali, Krani, Sami a Proni. Thoukydides uvádza, že boli autonómne a často medzi sebou bojovali, čo dokazujú aj obrovské múry, ktoré ich obkolesovali.

Najvýznamnejším z týchto miest, ktoré malo tiež veľký politický význam, bolo staroveké Pali. Pali bolo od začiatku dôležitým prístavom pre ľudí, ktorí sa vydávali z Grécka smerom k pobrežiu Sicílie.

Počas peloponézskych vojen (431 – 404 pred Kr.) bojovali všetky štyri mestá po boku Atén. Vojaci z Atén používali Kefaloniu ako strategický bod na boj proti svojim súperom z Korintu. Po peloponézskych vojnách, v období medzi rokmi 404 a 322 pred Kr., je ostrov Kefalonia obsadený najskôr vojakmi zo Sparty, potom vojakmi z Atén a nakoniec macedónskym kráľom Filipom II. Po smrti Alexandra Veľkého bola Kefalonia zaradená do Aitólskeho spolku, čo ostrovu prinieslo rozvoj obchodku.[1]

Referencie upraviť

  1. HISTORY OF KEFALONIA ISLAND [online]. kefalonia-island.gr, [cit. 2024-01-06]. Dostupné online.

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kefalonia

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kefalonia na českej Wikipédii.