Kluž

	Kluž
	mesto
	Panoráma mesta
	Erb
	Erb
Štát	Rumunsko
Župa	Cluj
Súradnice	46°46′S 23°35′V / 46,767°S 23,583°V
Rozloha	179,5 km² (17 950 ha)
- okresu	1 537,5 km² (153 750 ha)
Obyvateľstvo	324 576 (2011)
Hustota	1 808,22 obyv./km²
prvá písomná zmienka	124
Primátor	Emil Boc (PDL)
Časové pásmo	VEČ (UTC+2)
- letný čas	VELČ (UTC+3)
PSČ	400xyz1
Telefónna predvoľba	+40 x642
SIRUTA	54975
EČV	CJ-N3
	Poloha mesta v Rumunsku
	Poloha mesta v rámci župy Cluj
	Wikimedia Commons: Cluj-Napoca
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál
	1x,y a z označuje ulicu, časť ulice a budovu označuje; 2x označuje operátora; 3x používa sa iba na vozidlá, ktoré operujú v meste (trolejbusy, vozidlá údržby, ...)

O župe pozri Cluj (župa).

Súradnice: 46°46′S 23°35′V / 46,767°S 23,583°V

Kluž (rum. Cluj-Napoca, do roku 1974 Cluj, maď. Kolozsvár, nem. Klausenburg) je mesto v severozápadnom Rumunsku. Nachádza sa v historickej krajine Sedmohradsko asi 440 km severozápadne od Bukurešti a je jedným z najdôležitejších miest Rumunska. Má rozlohu 179,5 km² a 306 tisíc obyvateľov.

Pôvod názvu upraviť

Názov sa väčšinou odvádza od latinského Clus, prvýkrát použité v 12. storočí, v zmysle „uzavretý“. Podľa niektorých teórií má názov pôvod v nemeckom Klaus (mesto sa po nemecky nazýva aj „Klausenberg“). Napoca je názov významného archeologického náleziska v blízkosti mesta, táto časť názvu bola mestu pridelená v roku 1974 rumunským diktátorom Nicolae Ceaușescu.

Geografia upraviť

Prírodné pomery upraviť

Mesto sa nachádza pod masívom Apusenských vrchov, v Transilvánskej kotline. Nad mestom sa vypína vrch Feleac, ktorý je jedným zo symbolov mesta. Z hľadiska biogeografického prevládajú v okolí mesta najmä lesy a trávnaté porasty, kde môžeme nájsť aj vzácne druhy, ako črievičník papučkovitý a kosatec sibírsky. Fauna v okolí mesta je typická pre túto oblasť - diviaky, jazvece, králiky, líšky, veverice. Najväčšie bohatstvo druhov je v lesoch Faget a Hoia. V katastri mesta sa nachádzajú prírodné rezervácie Fânaţele Cluj a Valea Morii. Klíma v Kluži je vcelku príjemné, kontinentálne. Je to ovplyvnené prítomnosťou Apusenských vrchov a vetrami vanúcimi od Atlantického oceánu. Priemerná ročná teplota je 8,2 °C, priemer v januári je -3 °C a v júli 19 °C. Najnižšia teplota tu bola nameraná v januári 1963, a to -34,5 °C, najvyššia v auguste 1952, 38,5 °C. Letá sú tu horúce, zimy mierne, s malým množstvom snehu. Priemerný ročný úhrn zrážok je 663 mm, najviac zrážok spadne v júni (99 mm) a najmenej vo februári (26 mm).

Administratívne členenie upraviť

Klužská metropolitná zóna

Klužské dištrikty

Metropolitná zóna (rum. Zona metropolitană) mesta sa skladá z obcí Apahida, Cojocna, Suatu, Căianu, Jucu, Pălatca, Cluj, Bonțida, Dăbâca, Borșa, Chinteni, Aluniș, Cornești, Panticeu, Vultureni, Așchileu, Sânpaul, Baciu, Gârbău, Aghireșu, Căpușu Mare, Gilău, Florești, Săvădisla, Ciurila, Feleacu, Aiton a Recea-Cristur. Mesto samotné sa skladá z dištriktov (rum. cartier):

Andrei Mureșanu
Bulgaria
Bună Ziua
Centru
Dâmbul Rotund
Gara
Gheorgheni
Grădini Mănăștur
Grigorescu
Gruia
Hidelve
Iris
Între Lacuri
Mănăștur
Mărăști
Someșeni
Zorilor
Sopor, vzniknuvší 2005
Borhanci, vzniknuvší 2005
Becaș, vzniknuvší 2005
Făget, vzniknuvší 2005
Zorilor sud (inak aj Observatorului sud alebo Europa), vzniknuvší 2005
Lomb
Tineretului
Pata-Rât, alebo neoficiálne, „Dallas“ (rómska osada)

Demografia upraviť

Národnostné zloženie (2011)

Rumuni			75,71 %
Maďari			15,27 %
Rómovia
Nezistené			7,14 %
Ostatné			0,87 %
z celkového počtu 324 576 obyvateľov

Náboženské vyznanie (2011)

Rumunská pravoslávna cirkev			65,62 %
Rímskokatolícka cirkev			4,6 %
Reformovaná kresťanská cirkev			9,73 %
Letničné hnutie			2,49 %
Grékokatolícka cirkev			4,36 %
Baptistická cirkev			1,11 %
Nezistené			7,9 %
Ostatné			4,19 %
z celkového počtu 324 576 obyvateľov

Historický vývoj demografie mesta

Tabuľka historického vývoja počtu obyvateľov a veľkosti národnostných menšín

Sčítanie ľudu		Etnická štruktúra
Rok	Populácia	Rumuni	Maďari	Nemci	Židia	Rómovia	Ukrajinci	Srbi	Slováci	Ostatné etniká
1453	6 000
1703	7 500
1714	5 000
1785	9 703
1835	14 000
1850	19 612	4 116	12 317	1 587	535	585				472
1880	32 831	5 618	23 676	1 437			4	23	125	1 948
1890	37 184	5 637	29 396	1 357			8	21	115	650
1900	50 908	7 185	41 311	1 785			9	22	83	513
1910	62 733	8 886	51 192	1 678			6	41	107	823
1920	85 509	29 644	42 168	2 075	10 638					984
1930	100 844	34 895	47 689	2 500	13 062	1 043	244	54	262	1 095
1941	114 984	11 255	98 502	1 618	2 669	618	36	11	46	229
1956	154 723	74 623	77 839	1 115	525	237	24	21	24	315
1966	185 663	104 914	76 934	1 333	1 689	178	42	50	34	489
1977	262 858	173 003	86 215	1 480	1 009	628	50	28	32	413
1992	328 602	251 697	74 591	937	35	1 047	67	16	25	187
2002	317 953	252 433	60 287	734	217	3 029	146	12	25	1 070

Dejiny upraviť

Prvá písomná zmienka o meste pochádza od gréckeho astronóma Klaudia Ptolemaia, ktorý píše o sídle menom Napoca, ako o veľmi významnom meste v Dácii. Prvý dôkaz o existencii tohto sídla je míľnik, datovaný do rokov 107-108,

Poloha rímskej pevnosti Napoca

ktorý je zároveň dôkazom cisárskej cesty tadeto vedúcej. V dokumentoch mesto po prvýkrát nájdeme ako „Municipium Aelium Hadrianum Napoca“ z roku 124. Neskôr je premenované na „Colonia Aurelia Napoca“. Z tohto obdobia sú najvýznamnejšie nálezy z náleziska Napoca. Po opustení Dácie Rimanmi roku 217 n.l. sa správy o meste strácajú, najbližšie sa spomína až v roku 1176 ako Castrum Clus. Počas obdobia vlády uhorského kráľa Štefana V. do mesta prišlo množstvo saských kolonistov, na jeho obnovu po mongolskom vpáde. V roku 1405 udeľuje kráľ Žigmund Luxemburský Klužu mestské práva. Mesto prosperuje, rozkvitá poľnohospodárstvo, ako i priemyselná výroba. V tejto dobe tu žijú kľúčovo Rumuni, Maďari a Nemci. V tomto období sa tu narodil Matej Korvín, ktorý na svoje rodné mesto myslí a udeľuje mu 41 výsad. V meste bola veľmi vysoká životná úroveň, preto sa ani nezapojilo do povstania roku 1514. V tomto období tu žije saský učenec Gáspár Heltai, ktorý tu zriadil a udržiaval kníhtlač, pivovar, kúpele a papierne. V meste bol za živa upálený významný vojak vojska Michala Chrabrého, Baba Novac. Prvý zjednotiteľ Rumunska, Mihai Voda, tu poslednýkrát večeral, než ho v Baste zabili. Gabriel Bethlen, vodca povstania proti Habsburgovcom bol veľký ochranca Klužu a pomohol mestu stať sa významným centrom oblasti. Mesto je považované za hlavné mesto Transilvánie, ako i Sedmohradska, čo vedie k jeho ďalšiemu rozvoju. Napríklad začiatkom 20. storočia bolo takmer celé prestavané. Po prvej svetovej vojne sa stala Kluž súčasťou Rumunského kráľovstva. Potom ju roku 1940 zaberá Maďarsko.

Letecký pohľad v roku 1930

Počas druhej svetovej vojny tu bola takmer úplne zdecimovaná židovská komunita, najprv presunutá do ghetta Iris v Kluži, kde asi rok existovala v neľudských podmienkach, neskôr v roku 1944 transportovaná do Osvienčimu. Počas rokov 1945 - 1989 vládol v Kluži, ako i v celom Rumunsku socializmus, v roku 1974 dal rumunský vodca Nicolae Ceausescu mesto „na pamiatku slávnej histórie tohto sídla“ premenovať na Cluj-Napoca. Po revolúcii 1989 sa primátorom mesta stal nacionalista Gheorge Funar, ktorý sa stal známy kvôli viacerým kontroverzným projektom. V júni 2004 ho vystriedal umiernenejší Emil Boc, čím sa napätie medzi menšinami v meste trocha uvoľnilo.

Doprava upraviť

Hlavná železničná stanica

Medzinárodné letisko Avram Iancu

V meste je viac než 662 km vcelku dobre vybavených ciest. Miestnu dopravu tu zabezpečuje siť autobusových, električkových, mikrobusových a trolejbusových liniek. Dopravu z a do mesta zabezpečuje rýchliková železničná stanica a Medzinárodné letisko Avram Iancu.