Košice – mestská časť Sídlisko Ťahanovce

mestská časť Košíc

Košice – mestská časť Sídlisko Ťahanovce[6] (iné názvy: Košice-Sídlisko Ťahanovce, Sídlisko Ťahanovce) je mestská časť Košíc, súčasť okresu Košice I. Leží na severovýchodnom okraji mesta a susedí s mestskými časťami Ťahanovce, Sever, Džungľa a Dargovských hrdinov.

Košice – mestská časť Sídlisko Ťahanovce
mestská časť Košíc
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Košice I
Región Abov (Košice a okolie)
Časti Skalky
Vodný tok Hornád
Nadmorská výška 270 m n. m.
Súradnice 48°45′20″S 21°16′10″V / 48,755556°S 21,269444°V / 48.755556; 21.269444
Najvyšší bod Viničná
 - výška 407,7 m n. m.
 - súradnice 48°44′30″S 21°15′29″V / 48,741744°S 21,258078°V / 48.741744; 21.258078
Najnižší bod breh rieky Hornád
 - výška 208,0 m n. m.
Rozloha 8,26 km² (826 ha) [1]
Obyvateľstvo 20 081 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 2 431,11 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 18. máj 1984[3]
Starosta Miloš Ihnát[4] (nezávislý)
PSČ 040 13
ŠÚJ 599875
EČV (do r. 2022) KE
Tel. predvoľba +421-55
Adresa miestneho
úradu
Americká trieda 15[5]
E-mailová adresa mutah@tahanovce.sk
Telefón 055/636 04 30
Poloha mestskej časti na Slovensku
Poloha mestskej časti na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mestskej časti
Wikimedia Commons: Sídlisko Ťahanovce
Webová stránka: tahanovce.net/
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Aténska ulica
Madridská ulica
Berlínska a Bukureštská ulica v zime
Európska trieda v zime

Jadro mestskej časti tvorí panelové sídlisko postavené v rokoch 19841997 na ľavobrežnej riečnej terase rieky Hornád povyše obce Ťahanovce, ktorá bola v minulosti určená kvôli plánovanej expanzii sídliska na asanáciu.[7] Sídlisko Ťahanovce, ktoré je najmladšie v meste, v súčasnosti obýva takmer 22 tisíc obyvateľov.

Polohopis upraviť

Mestská časť Košice-Sídlisko Ťahanovce sa rozprestiera v severovýchodnej časti Košíc, v severnom závere bočného hornádskeho údolia Košickej kotliny, východne od bývalej samostatnej obce Ťahanovce, pričom podstatná obytná časť intravilánu tejto novej mestskej časti sa rozprestiera priamo na pozemkoch bývalej samostatnej obce, nad ľavobrežnou časťou riečnej terasy rieky Hornád.

Prirodzeným susedom tejto mestskej časti na západe a z veľkej časti aj na severe je mestská časť Košice-Ťahanovce (jej severné lokality Dáriusova hora, Skalky a roklina potôčika Hájik). Na severe a severovýchode je Mestská časť Košice-Sídlisko Ťahanovce obklopená lesom. Lesné lokality Moňok a Panský les sú už súčasťou Mestskej časti Košice-Sídlisko Ťahanovce a majú skôr charakter lesoparku.

Z juhu a juhovýchodu mestskú časť oddeľuje pomerné strmá roklina potôčika Moňok od lesného celku Košická hora. V nive tejto lesnej bystrinky vedie štátna cesta   (európska  ) vybudovaná v parametroch rýchlostnej cesty, ktorá plní funkciu diaľničného privádzača ku   do Prešova, na ktorú je mestská časť napojená mimoúrovňovou križovatkou. Južná hranica tejto mestskej časti pokračuje od tejto križovatky až po most cez Hornád. Od centra mesta Košice je stred tejto mestskej časti vzdialený približne 5 kilometrov, najvzdialenejšou mestskou časťou je Šaca, ktorá je od Mestskej časti Košice-Sídlisko Ťahanovce vzdialená vzdušnou čiarou 15 km a najkratšou cestou 21 kilometrov.

Časti upraviť

Mestská časť je pre potreby samosprávy rozdelená na tri časti: Ťahanovce I, Ťahanovce II a Ťahanovce III. V časoch výstavby sa sídlisko členilo na časti Ťahanovce I (prvá etapa), Ťahanovce II (druhá etapa) a Ťahanovce-západ (tretia etapa výstavby sídliska na mieste obce Ťahanovce). Druhá etapa výstavby však bola v roku 1989 na istý čas prerušená a napokon sa zrealizovala len v obmedzenej miere, preto sa pôvodné územno-plánovacie členenie neujalo a neprenieslo sa do samosprávy.

Ulice upraviť

V súčasnosti sa v mestskej časti nachádza 25 ulíc[8]. Uličné názvy boli vyberané z geografických názvov (kontinenty, krajiny a ich hlavné mestá), no počas rozdeľovania Košíc na mestské časti v roku 1990 boli k mestskej časti pričlenené aj ulice, ktoré nepatria do hlavného intravilánu panelového sídliska a ich názvy už nezapadajú do zvoleného nomenklatúrneho radu.[9]

Na sídlisku sú vyčlenené štyri hlavné komunikácie – triedy, ktoré nesú názvy kontinentov: Americká trieda, Austrálska trieda, Ázijská trieda a Európska trieda. Tieto názvy však vznikli dodatočným premenovaním pôvodnej Triedy solidarity (Americká trieda), Triedy priateľstva (Ázijská a Austrálska trieda) a Triedy družby (Európska trieda).

V prvej časti sídliska boli ulice pomenovávané výlučne po socialistických krajinách a ich hlavných mestách: Belehradská, Berlínska, Budapeštianska, Bukureštská, Čínska, Hanojská, Havanská, Juhoslovanská, Maďarská, Pekinská, Sofijská a Varšavská.

Pre druhú etapu boli pripravené názvy ulíc podľa bývalých zväzových republík Sovietskeho zväzu. Jej výstavbu však prerušila nežná revolúcia a vzhľadom na politické zmeny sa zmenili i pôvodne plánované názvy ulíc, ktoré boli dokončené: Aténska (v pôvodne Ruská), Bruselská (Bieloruská), Helsinská (Estónska) a Viedenská (Lotyšská)[10]. Vystavaná bola i Madridská ulica (pôvodne Turkménska), no územie, na ktorom bola postavená v roku 1990 pripadlo mestskej časti Ťahanovce.

Druhá etapa bola zrealizovaná so značným oneskorením a len v obmedzenom rozsahu. Nedobudovaných ostalo sedem ulíc – Arménska, Gruzínska, Kazašská, Kirgizská, Litovská, Tadžická a Uzbecká - a časť Austrálskej triedy[10].

Vodné toky upraviť

Juhozápadnú hranicu mestskej časti čiastočne tvorí rieka Hornád, ktorá je však od hlavného intravilánu panelového sídliska vzdialená vzdušnou čiarou asi 1500 metrov. Územím mestskej časti ešte čiastočne preteká potôčik Moňok, ktorý bol v minulosti zregulovaný a odvedený do kanalizácie v súvislosti s výstavbou mimoúrovňových križovatiek, cestného spojenia na sídlisko Ťahanovce a následným budovaním veľkej komerčnej infraštruktúry.

Miestna samospráva upraviť

Vo voľbách do miestnych samospráv v roku 2010 bol za starostu mestskej časti zvolený Emil Petrvalský (SDKÚ-DS, KDH, MOST-HÍD), ktorý v minulosti vykonával funkciu zástupcu bývalého starostu Cyrila Betuša (SOS, HZD, SRS). V roku 2018 bol za starostu zvolený Miloš Ihnát (nezávislý).[4]

Miestne zastupiteľstvo upraviť

Miestne zastupiteľstvo sa skladalo v roku 2010 z 23 poslancov – z toho 9 pochádzalo z obvodu Ťahanovce I, 9 z obvodu Ťahanovce II a 5 z obvodu Ťahanovce III[11]. Vo volebnom období na roky 20182022, má mestská časť 13 poslancov.[12]

Symboly obce upraviť

Mestské zastupiteľstvo v Košiciach uznesením č. 1149/2006 na svojom XXIV. rokovaní dňa 7. septembra 2006 v súlade so zákonom o obecnom zriadení schválilo Všeobecne záväzné nariadenie mesta Košice č. 80 o erbe a vlajke mestskej časti Košice-Sídlisko Ťahanovce.

Erb tvorí modrý štít na nízkej zlatej pažiti a strieborná vežička s červenou strechou, ukončenou zlatým krížom.[13]

Vlajka má podobu v jednej štvrti od žrde štiepeného listu, ktorého žrďová časť je žlto – modro delená, vejúca časť pozostáva zo štyroch pozdĺžnych pruhov modrého, bieleho, červeného a žltého. Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.[14]

História upraviť

Výstavba Sídliska Ťahanovce sa začala 18. mája 1984. V prvých dvoch rokoch prebiehali práce na inžinierskych sieťach a úpravy terénu. V roku 1987 vyrástli prvé dva paneláky na Triede Solidarity (dnes Americká trieda). Výstavba následne pokračovala až do roku 1989. V tom roku bol odovzdaný obyvateľom prvý okrsok sídliska, v roku 1991 začala výstavba druhého. Dokončený bol v roku 1993, ale ZŠ Bruselská ulica bola odovzdaná do používania až v roku 1995 a obchodné centrum na tej istej ulici ostalo dodnes nedostavané (v súčasnosti Lidl). V rokoch 1996 – 1997 bol ešte vystavaný jeden panelák na Helsinskej ulici (3. okrsok). Vtedy bola výstavba zastavená z dôvodu nevysporiadaných pozemkov. 16. septembra 2008 na mimoriadnom zasadnutí miestneho zastupiteľstva bola predstavená štúdia 4. okrsku sídliska. Začiatok výstavby bol naplánovaný na jar roku 2009 a v súčasnosti je ukončená.

Obyvateľstvo upraviť

31. decembra 2019 mal Sever 20 151 obyvateľov.[15]

Počet obyvateľov od roku 2001.[15]

Stavby upraviť

Plánované stavby upraviť

Pamiatky upraviť

Vežovitá stavba – murovaný stĺp – columna vero murata (miestne hovor. „kaplička“): Táto stavba je hlavným motívom erbu tejto mestskej časti. Nachádza sa v hornej časti areálu Národnej diaľničnej spoločnosti (blízko hlavného výjazdu z mestskej časti) a nie je verejnosti voľne dostupná. Bola postavená v polovici 17. storočia.[16][17] V publikácii venovanej mestskej časti Košice-Ťahanovce (bývalá samostatná obec Ťahanovce) sa uvádza jej postavenie okolo roku 1730 na pamiatku strašnej epidémie z rokov 17091710.[18] V rokoch 20022007 prebehla jej rozsiahla rekonštrukcia, ktorú realizoval historik Gabriel Kládek.[17] Podľa záznamov boli v blízkosti tejto pamiatky pochovaní poľskí dobrovoľníci z haličskej légie (veliteľ pplk.Tchorznicki). Títo legionári zahynuli v boji 11. decembra 1848, pri krytí ústupu maďarských vojsk. Boli ich súčasťou počas tzv. 1. košickej bitky (bitka pri Budimíre). Tieto vojská porazil cisársky generál podmaršal F. H. Schlick (Šlik).[16][18]

Pomníky, pamätné tabule upraviť

Pietne miesto posledného odpočinku poľských legionárov pripomína pamätná tabuľa umiestnená v blízkosti pamiatky s nápisom:
Pri tomto renesančnom stĺpe zo 17. storočia sú pochovaní poľskí legionári, ktorí padli v bojoch pri obrane Košíc 11. decembra 1848.

Parky upraviť

 
Fontána

Šport upraviť

Pravidelné podujatia upraviť

  • "Spúšťanie" fontány v parku pri Kostole sv. Dominika Savia

Hospodárstvo a infraštruktúra upraviť

Doprava upraviť

  • autobusová – linky č. 10, 18, 25, 27, 36, 51, 54, 56, N1, RA5 a RA8.

Verejné ustanovizne upraviť

 
Základná škola na Bruselskej ulici

Školstvo upraviť

Internet upraviť

V oblasti je vyvinutá káblová infraštruktúra spoločností Telekom, Antik, Orange, SWAN a UPC.

Referencie upraviť

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Sťahujeme sa na sídlisko Ťahanovce. Východoslovenský stavbár, 1987.
  4. a b Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  5. Mestská časť Košice - Sídlisko Ťahanovce. Miestny úrad [online]. tahanovce.net, [cit. 2020-06-07]. Dostupné online.
  6. Nariadenie vlády č. 258/1996 Z. z. Slovenskej republiky, ktorým sa vydáva Zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy [online]. Ministerstvo spravodlivosti SR, 1996-08-13, [cit. 2015-10-27]. Dostupné online.
  7. Stavoprojekt Košice Obytná zóna Košice-Ťahanovce-západ, územný plán. Košice : [s.n.], 1987.
  8. Katalóg ulíc mesta Košice [online]. . Dostupné online. Archivované 2010-03-27 z originálu.
  9. Mestská časť Košice - Sídlisko Ťahanovce. Charakteristika mestskej časti [online]. tahanovce.net, [cit. 2020-06-07]. Dostupné online. Archivované 2020-06-10 z originálu.
  10. a b MOTÝĽ, Milan; KOBAN, Juraj. Sídelný obvod Ťahanovce - II. etapa, štúdia súboru stavieb. Košice : [s.n.], 1987.
  11. Kandidáti, ktorí boli zvolení za poslancov miestneho zastupiteľstva podľa volebných obvodov a v ich rámci v poradí podľa počtu získaných hlasov. [online]. Košice: Miestny úrad MČ Sídlisko Ťahanovce, 29.11.2010, [cit. 2010-12-03]. Dostupné online. Archivované 2014-02-02 z originálu.
  12. Mestská časť Košice - Sídlisko Ťahanovce. Poslanci - volebné obdobie 2018 - 2022 [online]. tahanovce.net, [cit. 2020-06-07]. Dostupné online. Archivované 2020-06-10 z originálu.
  13. Mestská časť Košice - Sídlisko Ťahanovce. Erb mestskej časti [online]. tahanovce.net, [cit. 2020-06-07]. Dostupné online. Archivované 2020-06-10 z originálu.
  14. Mestská časť Košice - Sídlisko Ťahanovce. Vlajka mestskej časti [online]. tahanovce.net, [cit. 2020-06-07]. Dostupné online. Archivované 2020-06-10 z originálu.
  15. a b DATAcube. [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, [cit. 2020-06-07]. Dostupné online.
  16. a b Mestská časť Košice-Sídlisko Ťahanovce. Renesančný stĺp [online]. Košice: 2007, [cit. 2011-08-14]. Dostupné online. Archivované 2011-05-16 z originálu.
  17. a b GEROČOVÁ, Jana. Sídlisko Ťahanovce má renesančný stĺp [online]. 2007-12-20, [cit. 2011-08-14]. Dostupné online. Archivované 2008-03-02 z originálu.
  18. a b DUCHOŇ, Jozef. Ťahanovce - dejiny obce. [s.l.] : [s.n.], 2011.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť