Kontajnerová architektúra

Kontajnerová architektúra je druh architektúry, ktorá využíva kontajnery ako konštrukčné prvky, najmä pre ich prirodzenú odolnosť, dostupnosť a nízke náklady.

Chata z lodných kontajnerov
Houseboaty pre študentov holandskom meste Zwolle

Jedným zo súčasných trendov zelenej architektúry je jej reverzibilnosť - možnosť jednoduchého a rýchleho odstránenia s minimalizovanými zásahmi do krajiny počas výstavby aj odstraňovania; a prípadná mobilita - možnosť rozobratia a postavenia na inom mieste. Z týchto faktorov následne vyplýva záujem o využívanie obytných kontajnerov ako nielen ekologickú, ale aj ekonomickú alternatívu súčasných trendov bývania. Kontajnerová architektúra otvára nové možnosti a alternatívy prístupu v oblasti experimentálnej a ekologicky viazanej tvorby.

Tento fenomén bol podnietený celosvetovým prebytkom nevyužívaných lodných kontajnerov, kde preprava prázdnych kontajnerov do krajiny pôvodu by bola príliš nákladná. Bývanie v „kontajneri“ je relatívne lacné, jednoduché formou, ľahko dostupné a prispôsobiteľné zmeneným požiadavkám užívateľa. Modularita zjednodušuje návrh, rozmiestnenie a transport stavebných prvkov. Vďaka modulárnej konštrukcii kontajnerov je dodatočná konštrukcia rovnako jednoduchá ako stohovanie viacerých kontajnerov. Je odolný, trvácny a dimenzovaný na pomerne vysoké zaťaženia i pri skladaní do výšky a nepotrebuje také mohutné základy ako objekty stavané tradičnými spôsobmi. Odoláva slanej vode. Nevýhodou je znížená odolnosť proti korózii, vysoká tepelná vodivosť a teda následná potreba dodatočného tepelnoizolačného systému, kde tradičný spôsob zateplenia môže byť nahradený nastriekaním dvoch vrstiev špeciálneho keramického prášku.

Peter DeMaria upraviť

Oficiálne prvým obytným domom z lodných kontajnerov v USA bol 2-podlažný dom Redondo Beach House [1] v Kalifornii (2006), ktorý navrhol kalifornský architekt Peter DeMaria. Jediným problémom počas výstavby bolo splnenie prísnych noriem Uniform Building Code - UBC. Jadro tvorí oceľový lodný kontajner, ktorý sa spojil s tradičnou konštrukciou rámu a s prefabrikovanými prvkami. Výsledkom tohto spojenia sa stal dostupný a vysoko odolný produkt nenáročný na výstavbu ale aj prevádzku. Na prvom mieste sú kvalita výroby, ohľaduplnosť k prostrediu a šetrenie energiami.

Avšak toto nebolo prvé použitie kontajnera inak ako na prepravu nákladov. Počas operácie Púštna búrka v roku 1991 sa kontajnery používali aj ako provizórne prístrešky, ale taktiež aj na prepravu irackých zajatcov. Na zabezpečenie vetrania sa do kontajnerov vyrezali diery a nebol zaznamenaný jediný prípad ochorenia spôsobený pobytom v nich. Neskôr sa využívali ako vojenské „stany“, často chránené vrecami s pieskom proti zbraniam a protitankovým granátom. Pokusy o stavanie z nevyužitých kontajnerov týmto začínajú v poslednom desaťročí 20. storočia.

Sculp (IT) upraviť

Pieter Peelings a Silvia Mertens z ateliéru Sculp(IT) vytvorili zaujímavý príklad bývania v lofte Eigen Woning + Kantoor v Antverpách (2006) uložením štyroch kontajnerov rozmerov 2400x5500x3000 m na seba. Prízemie sa využíva ako ateliér, resp. pracovňa, nad ňou sa nachádza jedáleň s kuchyňou, ďalej nasleduje podlažie pre oddych a relax a poslednému podlažiu je venovaný priestor pre výhľad a časť podlažia sa využíva ako sauna. Podlažia sú od seba odlíšené farebným nasvietením.

Keith Dewey & Zigloo upraviť

Dom rezidenčného typu Zigloo Domestique Project vo Victórií v Kanade (2006), ktorý navrhol Keith Dewey, je vystavaný zo starých kontajnerov natretých zelenkavým smaltom. Zvonku môže pôsobiť hrubo, no vnútri bol vytvorený komfortný, veľkorysý a moderný interiér. Pre porovnanie cena takéhoto domu vyhotoveného tradičným spôsobom by stála takmer dvojnásobne. Koncepty Keitha Deweyho sú zamerané na využívanie a recyklovanie kontajnerov ako ekologicky i ekonomicky najvýhodnejších foriem bývania. V nich aplikuje všetky výhody stavania z kontajnerov, redukuje použitie zdraviu škodlivých chemikálií vrátane plastov, zvyšuje využitie miestnych a obnoviteľných zdrojov energií, pričom ich potrebu minimalizuje, taktiež presadzuje recykláciu, ktorú vo svojich konceptoch aktívne aplikuje.

Adam Kalkin upraviť

Domy Adama Kalkina v USA sú akoby umeleckým dielom na bývanie. Dom 12 Container House v Brooklyne (2006) obsiahol všetky moderné prvky podčiarknuté výnimočným štýlom. Moderná kuchyňa, otvorený veľkorysý pôdorys a obrovské zasklené plochy, ktoré vnášajú do interiéru množstvo prirodzeného svetla sú len vybranými znakmi tohto domu. No v porovnaní s tradičnými formami bývania, obzvlášť moderného, tento konštrukčný celok bol omnoho lacnejší. Ďalšími zaujímavými prácami architekta sú napr. Quik House, Push Button House, Kalkin House vo Vermonte (2001), Bunny Lane House v New Jersey (2001). Quik House, dvojpodlažný dom, tvorí päť kontajnerov nad veľkorysým pôdorysom s maximálnym využitím plôch. Push Button House pripomína kvet, kde jeden kontajner „rozkvitne“ do veľmi účelne navrhnutej a zároveň kompaktnej dispozície. V konceptoch prevláda snaha čo najviac využiť obostavaný priestor, minimalizovať nevyužiteľné plochy, možnosť recyklovania stavebných materiálov a prvkov. Nestavia sa len do polohy skladania kociek, ale dômyselne rieši budovu z exteriéru aj interiéru a vypĺňa ju moderným zariadením.

Jones, Partners: Architecture upraviť

Medzi ateliéry využívajúce metódy dočasnej architektúry patrí aj ateliér Jones, Partners: Architecture. Kontajnery chápu ako možnosť nekonečne vytvárať odlišné formy výnimočne a efektívne. Jednoduchosť línií kombinujú s ladnou eleganciou. Ich tvorba kontajnerových konceptov rezidenčných víl spadá ešte do posledného desaťročia 20. storočia, avšak väčšina ostala len vo forme architektonických štúdií až do začiatku 21. storočia, kedy sa postupne začínajú realizovať najkrajšie z nich. Projekt 2225 Hyperion Duplex v americkom Silverlake (2003); návrh 1998-1999 spojil výhodnú polohu s prijateľnou cenou bytov. Dômyselne člení priestory verejné a súkromné; kombinuje bývanie loftového typu s bežnými trojizbovými bytmi. Veľké zasklené plochy na odvrátenej strane od rušnej ulice do nádvoria vnášajú prírodný prvok do úzkeho kontaktu s užívateľmi. Rezidenčný dom Stieglitz Residence v Hollywoode (2006; návrh 1998) spája architektúru s prírodou, kde najrozmanitejšie druhy drevín zabezpečujú tienenie a uzavretie domu od susedov vytvára potrebné súkromie. Bytový dom 806 North Juanita Avenue v Redondo Beach (2005; návrh 1999) sústreďuje bežné denné aktivity do jedinej miestnosti - loft, kde sa súkromie pre špecifické aktivity vytvorí posuvnými priečkami podľa aktuálnych potrieb užívateľov.

Zdroje upraviť

Pozri aj upraviť

Iné projekty upraviť