Koróna
Koróna môže byť:
- v astronómii: najvrchnejšia časť atmosféry Slnka,[1][2][3][4] pozri koróna (astronómia)
- v meteorológii:
- optický úkaz vznikajúci ohybom svetelných lúčov (zo Slnka, Mesiaca alebo umelých zdrojov svetla) na vodných kvapôčkach obsiahnutých v atmosfére Zeme,[5][2] pozri koróna (meteorológia)
- forma polárnej žiary podľa Vallance-Jonesovej klasifikácie, ktorá sa javí ako sústava lúčov pozdĺž magnetického poľa zbiehajúca sa v magnetickom zenite (angl. Corona),[6][7][2] pozri koróna (polárna žiara)
- v elektrotechnike: stabilný elektrický výboj vyvolaný nárazovou ionizáciou,[2][4] synonymá: sršanie[3], korónový výboj[8][9], pozri korónový výboj
Pozri aj upraviť
Referencie upraviť
- ↑ Hajduk, Anton; Štohl, Ján, edi. (1987), „koróna“, Encyklopédia astronómie (1. vyd.), Bratislava: Vydavateľstvo Obzor, str. 292. „vonkajšia časť sln.[ečnej] atmosféry; veľmi riedke plynové (a čiastočne prachové) prostredie obklopujúce Slnko“
- ↑ a b c d „koróna“, Malá československá encyklopedie, III. svazek, I – L (1. vyd.), Praha: Academia, 1986, str. 538. „1. astr.[onomie] nejvrchnější a nejřidší část atmosféry Slunce. [...] 2. met.[eorologie] a) tvar polární záře; světelné záření, pri němž se vlivem perspektivy zdá, že se paprsky sbíhají v jednom bodě; b) opt.[ický] úkaz vznikající ohybem slunečních paprsků na vodních kapičkách obsažených v atmosféře. Jeví se jako soustava barevných kroužků kolem slunečního disku. Obdobně vzniká k.[oróna] kolem Měsíce nebo umělých zdrojů světla. 3. el.[ektro]tech.[nika] ionizační pochod závislý na velikosti el.[ektrického] napětí, na rozměrech a tvaru vodiče. Projevuje se klidným modrofialovým výbojem provázeným sykotem.“
- ↑ a b Balážová, Ľubica; Bosák, Ján, edi. (2005), „koróna“, Slovník cudzích slov : akademický (2. dopl. a preprac. vyd.), Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, ISBN 80-10-00381-6
- ↑ a b Jarošová, Alexandra; Buzássyová, Klára, edi. (2011), „koróna“, Slovník súčasného slovenského jazyka, H – L (1. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, ISBN 978-80-224-1172-1
- ↑ Bednář, Jan; a kol. (c2017), „koróna“, Elektronický meteorologický slovník výkladový a terminologický, Verzia eMS 3.1, [Praha]: Česká meteorlogická společnost, https://web.archive.org/web/20190208205722/http://slovnik.cmes.cz/heslo/1712, dost. 2020-02-08. Dostupná verzia archivovaná prostredníctvom Internet Archive Wayback Machine (dost. 2020-03-28)
- ↑ Vallance Jones, Alister (1974), Aurora, Dordrecht; Boston: D. Reidel Publishing Company, str. 44, ISBN 978-94-010-2099-2, https://books.google.sk/books?id=2zfsCAAAQBAJ&pg=PA44, dost. 2020-03-28
- ↑ Kulhánek, Petr (2007), „Polární záře“, Astropis 13 (speciál): 15, ISSN 1211–0485, https://astropis.cz/archive/1093.download, dost. 2020-03-24
- ↑ „korónový výboj“, Malá slovenská encyklopédia, Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied; Goldpress Publishers, 1993, str. 358, ISBN 80-85584-12-3. „korónový výboj, koróna – samostatný el.[ektrický] výboj vznikajúci pri atmosférickom tlaku pôsobením silného nehomogénneho el. poľa, napr. v okolí vodičov veľmi vysokého napätia“.
- ↑ Porovnaj: „koronový výboj“, Malá československá encyklopedie, III. svazek, I – L (1. vyd.), Praha: Academia, 1986, str. 538. „samostatný el.[ektrický] výboj v plynu ve značně nehomogenním el. poli, které se vytváří v okolí elektrody s malým poloměrem křivosti (hrotu). Ionizace a světélkování plynu probíhá pouze v tenké vrstvě – koróně – kolem této elektrody“.
Toto je rozlišovacia stránka. Obsahuje rozličné významy uvedeného hesla.
- Ak ste sa sem dostali cez odkaz v článku, prosím, vráťte sa a opravte ho tak, aby odkazoval priamo na najvhodnejší význam.