Kostnická kronika alebo Konzilschronik je nemecky písaná história Kostnického koncilu konajúceho sa v rokoch 1414 – 1418 v meste Kostnica spísaná kostnickým mešťanom Ulrichom von Richental pred rokom 1433.[1] Kronika sa zachovala vo viacerých odpisoch[1]:23 a v slovenskom preklade vyšla v roku 2009.[1]

Kostnická kronika
Konzilschronik

Upálenie majstra Jána Husa, Kostnická kronika, tzv. Viedenský rukopis uchovávaný v Rakúskej národnej knižnici

Autor Ulrich von Richental
Pôvodný jazyk nemčina
Krajina vydania Rímsko-nemecká ríša
Dátum 1. vydania originálu pred rokom 1433
Literárne obdobie stredoveká literatúra
Literárny žáner kronika
Ďalšie odkazy
Commons Kostnická kronika

Obsah upraviť

Kronikár farbisto popisuje okolnosti Kostnického koncilu:

Kostnická kronika a Slovensko upraviť

Ulrich von Richental v kronike explicitne zmieňuje slovenskú zem, resp. vymedzuje ju v rámci Uhorska.

 
Erb Stibora zo Stiboríc "od Váhu (am Wag)" (dole) omylom označený ako erb grófa Pippa Spana, Kostnická kronika, tzv. Viedenský rukopis uchovávaný v Rakúskej národnej knižnici
So stodvadsiatimi koňmi a tromi vozmi prišiel aj vážený pán, pán Stibor z Poľska, a pán v slovenských krajoch medzi Moravou a Poľskom pri rieke, ktorú volajú Váh a na tej rieke má päť miest: Trenčín, Beckov, Uherský Brod, Holíč so Skalicou a Hlohovec. Nasťahoval sa do domu na dolnom konci trhoviska pred Kupeckým domom
– Príchod vojvodu Ľudovíta zo Sliezska a pána Stibora z Poľska[1]:110
Z Pasova kráľ (pozn. Žigmund) odišiel do Čiech, na Moravu, do slovenskej zeme (pozn. v origináli "in Windenland") a do Bratislavy a odtiaľ ďalej do Vratislavi
– Kráľ odchádza[1]:289

Referencie upraviť

  1. a b c d e PAPSONOVÁ, Mária; ŠMAHEL, František; DVOŘÁKOVÁ, Daniela. Kostnická kronika. 1. vyd. Budmerice : Vydavateľstvo Rak, 2009. ISBN 978-80-85501-42-1.

Ďalšia literatúra upraviť

Iné projekty upraviť