Kostol svätého Štefana (Bratislava)
Kostol svätého Štefana s kláštorom kapucínov je súbor sakrálnych stavieb nachádzajúcich sa na Župnom námestí v Bratislave, v historickej časti Starého Mesta.
| Kostol svätého Štefana | |
 | |
| Patrocínium: sv. Štefan, kráľ | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Bratislavský kraj |
| Okres | Bratislava I |
| Mesto | Bratislava |
| Mestská časť | Staré Mesto |
| Náboženstvo | |
| - cirkev | rímskokatolícka |
| - provincia | západná |
| - arcidiecéza | Bratislavská arcidiecéza |
| - dekanát | Bratislava - Stred |
| Adresa | Župné námestie 10 |
| - súradnice | 48°08′43″S 17°06′18″V / 48,1454°S 17,1051°V |
| Architekt | Ignác Feigler fasáda |
| Štýly | barok, neorománsky |
| Výstavba | 1711 – 1717 |
| - rekonštrukcia | 1735 – 1737 1860 – 1861 (fasáda) |
| Dátum | |
| - posvätenia (svätiteľ) | 06.06.1717 (Ladislav Adam Erdődy nitriansky biskup) |
| Správa | Rád menších bratov kapucínov |
| Vlastník | Rád menších bratov kapucínov |
 Národná kultúrna pamiatka SR
| |
| ÚZPF[1] | |
| - číslo | 169/2 |
| - dátum zápisu | 23. 10. 1963 |
  Poloha kostola na Slovensku
| |
 Poloha v rámci Starého Mesta
| |
| Wikimedia Commons: Church of St Stephen the King, Bratislava | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Kapucínsky komplex v Bratislave patrí k významným stavebným pamiatkam. Zaujímavý je svojou históriou, jedinečnými architektoníckými formami a interiérovým vybavením, odrážajúcim rádové zvyklosti, ako i umeleckými dielami, ich autorskými a ikonografickými súvislosťami.
Dejiny upraviť
V júli 1676 prišli z Viedne do vtedajšieho hlavného mesta Uhorska príslušníci rádu kapucínov. Ich prvým pôsobiskom bola kaplnka na dnešnej Michalskej ulici. Nasledujúcich tridsaťpäť rokov tu konali bohoslužby a inú duchovnú činnosť. Ako kazatelia pôsobili okrem toho u milosrdných bratov, u uršulíniek i v ďalších farnostiach; obetavú službu konali počas morových epidémií.
V roku 1698 získali kúpou pozemok na východnej strane hradu od barónky Ghillányiovej, ktorý v nasledujúcom roku darom susediacich pozemkov od grófky Czoborovej značne zväčšili. Vďaka dobrodinstvu Eleonóry Terézie, grófky de Strattmann a Payerbach, mohla stavba kapucínskeho kostola a kláštora na dnešnom mieste začať (v chóre si možno doteraz všimnúť pamätnú tabuľu s nemeckým nápisom - v preklade: „Modlite sa za nehodnú zakladateľku Eleonóru Teréziu. 1709“). Základný kameň kláštora bol položený 17. decembra 1708 a už koncom septembra nasledujúceho roku bol hotový chór s malou vežou, sakristia a priľahlé oratórium. 3. októbra 1709 sa konala prvá omša, ktorú slúžil uhorský prímas-kardinál Christian August Saský. Stavba, ktorú viedol rádový páter Ján Damascén (vl. menom Johann Wers, zomr. 25.4.1744 vo Viedni) z Viedenského Nového Mesta, pokračovala až do roku 1712, kedy sa do novootvoreného kláštora sťahovali rehoľní bratia.
Základný kameň kostola bol položený 20. decembra 1711. V roku 1717 bol kostol hotový a 6. júna ho konsekroval nitriansky biskup Ladislav Adam Erdödy.
V roku 1727 kláštor rozšírili smerom na Koziu ulicu a pálffyovské záhrady. K sakristii pristavili knižničnú sálu. Prístavby financoval prímas Imrich Esterházy, veľký priaznivec kapucínskej rehole.
V roku 1735 bol kostol na spadnutie, pretože povolili základy (stál totiž na bahnitej pôde). Preto nechal arcibiskup Imrich Eszterházy, na vlastné náklady od základu zreštaurovať kostol pod podmienkou, že kapucíni prevezmú správu kaplnky sv. Jána Almužníka v Dóme svätého Martina. Kapucíni časť kostola zrúcali a prestavbou poverili vojenského inžiniera Felicea Donata Allia, ktorý v rokoch 1736 - 1737 budovy staticky zabezpečil a kostol dostaval spolu so staviteľom - kapucínskym rehoľným bratom Bertholdom (vl. menom Ferdinand Ziegerhoffer, zomr. 12.5.1763 v Tate), ktorý v kostole postavil tiež hlavný oltár.
V roku 1737 František Portenhauser, pod dohľadom arcibiskupa Imricha Eszterházyho, dokončil stavbu kláštora, pričom nechal postaviť ešte dva trakty so sakristiou a knižnicou. Pri bráne bol postavený nový trakt s piatimi celami pre domácich a cudzích. V záhrade vznikol lazaret.
V roku 1779 dostal kostol nové lavice, v rokoch 1819 - 1824 bol vybudovaný chórus, na ktorom Juraj Klökner postavil nový organ.
Významnou prestavbou bola neoslohová úprava čelnej fasády v rokoch 1860 - 1861 bratislavským staviteľom Ignácom Feiglerom ml. čím nadobudla romantický vzhľad. Vtedy bola do niky na priečelí umiestnená kamenná socha patróna kostola (dielo bratislavského sochára Antona Brandla), ktorá nahradila pôvodné maľby. Roku 1892 umiestnili v interiéri kostola krížovú cestu s reliéfmi od hornorakúskeho rezbára M. Gaiga (podľa kresieb prof. Kleina). V devätnástom storočí sa realizovala premaľba interiéru, ktorá však narušila jeho pôvodnú jednoduchosť.
V roku 1895 prebehla reštaurácia kostola. V tom čase bolo v bratislavskom kláštore aj štúdium teológie.
Ďalšia oprava kostola sa uskutočnila po požiari v roku 1913. V druhej polovici 20. storočia prišlo k niekoľkým úpravám interiéru (drevené obloženie stien, doplnenie historizujúcim mobiliárom a i.).
V rokoch 1867 - 1895 bola opravená krypta, ktorá bola neskôr zasypaná; dnes nepoznáme ani jej vchod ani osud pochovaných tiel. Podľa dostupných údajov by v nej malo byť pochovaných viac ako 200 ľudí; medzi nimi napríklad maliar Anton Rosier a knieža Georg Christian Lobkowitz de Sagan.
Architektúra kostola upraviť
Kostoly kapucínov vôbec majú medzi sakrálnymi stavbami osobitý charakter. Kapucíni - reformovaná vetva františkánskej rehole, prísne dodržiavali požiadavku rehoľnej chudoby vytýčenú svätým Františkom z Assisi a aplikovali ju aj na formu svojich chrámov. Ich kostoly boli bez veže: do ulice sa obracali jednoduchou štítovou, tektonicky nečlenenou fasádou. Zaklenuté boli valenou klenbou s lunetami. Vnútorné steny boli hladké, tektonicky nečlenené, natreté bielou farbou, od ktorej sa dobre odrážali skromné sĺpové tmavohnedé oltáre. Na rozdiel od polychrómovaného a bohato zdobeného vnútorného zariadenia iných kostolov boli kapucínske oltáre pokryté orechovým fládrovaním, ktoré mohla oživovať len svetlejšia intarzovaná ornamentika a pätky a hlavice stĺpov vo farbe slonovej kosti.
Strohý charakter a výtvarná jednoduchosť kapucínskych kostolov korešponduje s pastoračnými cieľmi tohto rádu a s ich úsilím viesť veriacich k prehĺbenému vnútornému životu podľa Evanjelia. Rozšírenie chrámového priestoru o vedľajšie priestory, o jednu bočnú kaplnku umožňujúcu individuálnu pobožnosť a o spovedné miestnosti, ktoré umožňujú vnútorné sústredenie - veriacich pripravujúcich sa na spoveď. Voči stredovekým kostolom žobravých reholí, kde chórové lavice stáli pred hlavným oltárom, v kapucínskych kostoloch ich umiestňovali za hlavný oltár do osobitného oratória spojeného s presbytériom do jedného celku. Oba priestory oddeľuje len mohutná baroková architektúra hlavného oltára umelecky stvárnená na prednej i na zadnej strane. V zmysle prísnej klauzúry opticky oddeľovala kláštorný priestor od kostola prístupného laikom, ale zároveň prepúšťala hlasy a spev bratov odbavujúcich predpísané hodinky, čo má na návštevníkov kostola pôsobiť ako strhujúci príklad.
Exteriér kostola upraviť
Stavba kostola je situovaná v smere juhovýchod-severozápad. Podlaha kostola sa nachádza hlboko pod úrovňou okolitého terénu. Jednoliata fasáda priečelia bez vertikálneho členenia je zakončená strmým štítom. Portál je riešený formou predstavanej predsiene, s výrazným rozetovým oknom, zakončenej sedlovou strieškou; nad predsieňou je nika s kamennou sochou patróna kostola (dielo bratislavského umelca Antona Brandla).
Interiér kostola upraviť
Jednoloďový Kostol svätého Štefana je zaklenutý valenou klenbou s lunetami. Loď je od presbytéria oddelená víťazným oblúkom. Zaujímavým interiérovým stavebným prvkom je oltárna architektúra oddeľujúca presbytérium od oratória bratov. Po pravej strane kostola je kaplnka a sakristia, po ľavej strane je kláštorná chodba.
Do kostola sa vstupuje cez predstavanú predsieň. Nad vchodom do lode kostola sa nachádza latinský nápis vo forme chronogramu z roku 1860 (v preklade):„Hľa! Pokojamilovným otváram bránu k týmto serafínskym celám, ktoré boli znovu vybudované z Božej priazne a z vrodenej lásky kráľa Františka Jozefa.“
Vnútorné zariadenie kostola (lavice, oltáre, kazateľnica) je z tmavomoreného dreva, zdobeného intarziami (typický jav v kapucínskych kostoloch západného Slovenska). Brat Berthold, ktorý dokončil výstavbu kláštorného komplexu, postavil aj hlavný oltár v kostole.
Hlavný oltár upraviť
Hlavný oltár svätého Štefana z roku 1737 tvorí mohutná baroková architektúra, oddeľujúca svätyňu od oratória, výtvarne riešená z obidvoch strán. Monumentálny oltárny obraz (vytvorený v roku 1737) je pravdepodobne dielom rádového brata Udalricha z Welsu (vl. menom Thomas Wimberger, zomrel 19. 7. 1743 v Budíne).
Obraz znázorňuje prvého uhorského kráľa Štefana I. dávajúceho Panne Márii do ochrany svojho syna Imricha a Uhorsko, symbolicky vyjadrené na poduške ležiacou kráľovskou korunou.
Obraz je zaujímavý i z architektonického hľadiska: zachytáva totiž siluetu dobovej Bratislavy s jej významnými stavbami, o. i. s hradom, dómom a radnicou. Predpokladá sa, že zobrazenie Bratislavy nebolo náhodným popudom. Bratislava bola už od roku 1563 korunovačným mestom, čím jej chcel autor obrazu vzdať hold a súčasne zdôrazniť jej význam zachytením stavieb symbolizujúcich tri zložky vtedajšej spoločnosti - moc panovníka, cirkevnú vrchnosť a mestskú správu.
Výjavy na bočných obrazoch hlavného oltára predstavujú svätého Jozefa a svätú Teréziu Ávilskú.
Bočné oltáre upraviť
Bočné oltáre svätého Františka z Assisi a svätého Antona Padovského (z roku 1737) stoja po stranách víťazného oblúka a majú rovnaké stĺpové architektúry. Oltárne obrazy - Stigmatizácia svätého Františka a Vízia svätého Antona - namaľoval Anton Karol Rosier, žiak G. R. Donnera. V oltárnych nadstavcoch sa nachádzajú obrazy Svätý Fidelius s knihou a anjelom (na oltári sv. Františka) a Svätý Felix s anjelom (na oltári sv. Antona).
V lodi v nike stojí oltár svätého Kríža (z roku 1737), ktorý tvorí baroková stĺpová architektúra s ústredným obrazom a krížom s korpusom. Zhotoviť ho dal Karol Zichy. Pendantom toho oltára je oltár svätého Fidelisa zo Sigmaringenu, mučeníka a svätca rehole kapucínov. Oltár pochádza z roku 1749 a má stĺpovú architektúru. Oltárny obraz Smrť svätého Fidelisa namaľoval kapucínsky páter Norbert z Viedne (vl. menom Johann Baumgartner, zomr. 29.9.1773 vo Viedni). Od toho istého autora sú aj obrazy rehoľných svätých a dva skriňové relikviáre z 1. polovice 18. storočia.
Oltár Panny Márie (z roku 1742) v pravej bočnej kaplnke má barokovú stĺpovú architektúru, ale socha Panny Márie s Ježiškom vznikla až v 20. storočí. Pod nikou je umiestnený oválny obraz svätého Jána Nepomuckého.
K ďalším pamiatkam kostola patrí cyklus ôsmich veľkých obrazov v lodi, ktoré znázorňujú Kristovo utrpenie (dielo frátra Udalricha), dva skriňové a dva pyramidálne relikviáre v rokokovom ráme, neskorobaroková krstiteľnica z 18. storočia, barokové oratórium za hlavným oltárom, krížová cesta z roku 1892 (dielo hornorakúskeho rezbára M. Gaiga).
V roku 1725 vztýčili na priestranstve pred kostolom stĺp s barokovou sochou Immaculaty, postaveným v roku 1723 pred neďaleko stojacim Župným domom.
Zaujímavosť upraviť
Kostol svätého Štefana v Bratislave je jediným kapucínskym kostolom zasväteným tomuto svätcovi v celom bývalom Uhorsku.
Referencie upraviť
- ↑ Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-07-01]. Dostupné online.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kostol svätého Štefana (Bratislava)
Zdroje upraviť
- A. Botek, Kostol a kláštor kapucínov v Bratislave (str. 65 - 92), článok v Zborníku Mestského múzea XVII, Bratislava, 2005, ISBN 80-969270-2-7
- I. Janota, Rehole, kostoly a kláštory v Bratislave, Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT, Bratislava, 2008, ISBN 978-80-89218-65-3
- A. Bagin, Kostoly a kaplnky hlavného mesta SSR Bratislavy, Spolok sv. Vojtecha, Trnava, 1988
