Kostol svätého Jána Krstiteľa (Rimavské Janovce)

kostol

Kostol svätého Jána Krstiteľa je románska sakrálna stavba v obci Rimavské Janovce v okrese Rimavská Sobota v Banskobystrickom kraji.

Kostol svätého Jána Krstiteľa
Patrocínium: sv. Ján Krstiteľ
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Rimavská Sobota
Obec Rimavské Janovce
Náboženstvo  
 - cirkev rímskokatolícka
 - provincia Východná
 - diecéza Rožňavská
 - farnosť Jesenské
Súradnice a 48.3415_N_20.061111111111 a 20.06129_E_type:landmark 0°00′00″S 0°00′00″V / 48,341388888889 a 48,3415°S 20,061111111111 a 20,06129°V / 48.341388888889 a 48.3415; 20.061111111111 a 20.06129
Štýl románsky
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
 - číslo 1013
 - dátum zápisu 31. 5. 1963
Poloha kostola na Slovensku
<div style="position:absolute; left:Chyba výrazu: Neočakávaný operátor <px; top:Chyba výrazu: Neočakávaný operátor <px; padding:0; line-height:0;">
Poloha kostola na Slovensku
Poloha v rámci kraja
<div style="position:absolute; left:Chyba výrazu: Neočakávaný operátor <px; top:Chyba výrazu: Neočakávaný operátor <px; padding:0; line-height:0;">
Poloha v rámci kraja
Wikimedia Commons: Church of Saint John the Baptist (Rimavské Janovce)
Mapový portál GKÚ: Chyba výrazu: Nerozpoznané slovo „a“,Chyba výrazu: Nerozpoznané slovo „a“,17 katastrálna mapa
Freemap Slovakia: Chyba výrazu: Nerozpoznané slovo „a“/Chyba výrazu: Nerozpoznané slovo „a“&osm-way=320174472 mapa
OpenStreetMap: Chyba výrazu: Nerozpoznané slovo „a“/Chyba výrazu: Nerozpoznané slovo „a“ mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Je najvýznamnejšou stavebnou pamiatkou v obci a posledným stojacim svedkom niekdajšieho benediktínskeho opátstva.

História výstavby upraviť

Neveľká obec Rimavské Janovce ležiaca juhovýchodne od okresného mesta, bokom od hlavných ciest, je známa niekoľkými historickými pamiatkami (kúrie, kostoly). Spomedzi nich z historického i architektonického hľadiska najvýznamnejšie miesto patrí románskemu kostolíku zasvätenému Jánovi Krstiteľovi.

I keď v súčasnosti stojí osamotene na pomerne rozľahlom ohradenom pozemku v minulosti bol súčasťou stavebného komplexu benediktínskeho kláštora. Presný dátum založenia opátstva nie je známy; na základe výskumu kostola sa domnievame, že dobu vzniku možno datovať do obdobia prelomu 12. a 13. storočia. Rovnako nie je známy zakladateľ kláštora, na majetku ktorého vznikol. Archeologické nálezy zo širšieho okolia obce potvrdzujú, že v dobe príchodu benediktínov do Janoviec bolo údolie rieky Rimava pomerne husto osídleným krajom. Je teda pravdepodobné, že rádoví bratia neprišli okolitý kraj kolonizovať a osídľovať, ale skôr rozširovať cirkevnú organizáciu. Existencia opátstva už na začiatku 13. storočia dokladá i písomná zmienka z roku 1221, kde sa uvádza patrocínium kostola. Kláštor svätého Jána Krstiteľa pri rieke Rimave dal v konečnom dôsledku meno aj obci, ktorá v jeho blízkosti vznikla a podľa listiny z roku 1427 bola celá jeho majetkom.

Zánik opátstva je datovaný do konca 16. storočia a má niekoľko príčin: predovšetkým to bol všeobecný úpadok kláštorov vyvolaný hospodárskou a politickou krízou krajiny; významný podiel zohrala aj postupujúca reformácia. Bezprostrednou príčinou zániku opátstva bol ničivý požiar, ktorému padol za obeť kláštor a značne bol poškodený aj kostol. Známky požiaru sú dodnes viditeľné na severnej strane kostola.

Po týchto udalostiach kláštor zanikol a kostol ostal opustený až do roku 1751, kedy bol obnovený a stal sa farským kostolom obce. Pre zjavný nedostatok financií objekt postupne upadal, čo vyvrcholilo prepadnutím strechy a stropu lode v roku 1857. Pred neodvratnou skazou kostol zachránila aktivita archeológa, historika a miestneho farára Floriána Romera, ktorý spolu s miestnymi obyvateľmi zorganizoval zbierku po celej krajine. Z nich bola financovaná obnova v rokoch 1875 – 1876. Iniciátor obnovy F. Romer získal za svoje zásluhy od banskobystrického biskupa čestný titul opáta z Rimavských Janoviec.

Architektúra kostola upraviť

Napriek vzdialenej dobe vzniku kostola, dodnes sa dobre zachoval vo svojej hmote spolu s množstvom detailov, pričom súčasná podoba sakrálnej stavby je výsledkom dlhého vývoja a niekoľkých prestavieb.

Pôvodná funkcia kostola zásadne ovplyvnila jeho architektonickú podobu a vybavenie. Rimavskojanovský kostol predstavuje bežne rozšírený typ jednoloďovej sakrálnej stavby obohatenej o ďalšie prvky (napr. oblúčikový vlys) obvyklé u kláštorných chrámov. Tento typ na súčasnom území Slovenska reprezentujú napr. kostoly v Bíni, Bzovíku či v Kláštore pod Znievom.

 
Trojuholníkový štít s otvorenou zvoničkou nad západným priečelím

Kostol po stavebnej stránke charakterizuje doširoka roztiahnuté západné priečelie a výrazná polkruhová východná apsida. Najvyššou časťou kostola je malá otvorená zvonička nad západným priečelím. Až do 17. storočia priečeliu dominovala dvojica veží, ktoré však v uvedenom čase padli za obeť deštrukcii kostola. V sedemdesiatych rokoch 19. storočia sa v rámci rekonštrukcie kostola uvažovalo s ich opätovnou výstavbou no nedostatok financií tomuto zámeru zabránil.

Celé usporiadanie interiéru janovského kostola odráža spoločnú prítomnosť laikov a rádových bratov. Loď až po triumfálny oblúk slúžila laikom a vo výklenkoc po stranách oblúka boli bočné oltáre. Na východnej strane za loďou je samostatne oddelený chór pre mníchov s apsidou, v ktorej bol umiestnený hlavný oltár. Na západnej strane dominovala v priečelí dvojica veží, medzi ktorými sa nachádzala empora.

Funkcii kostola sa podriaďuje aj usporiadanie portálov lode, ktoré zabezpečovali oddelený vstup pre mníchov a laikov. Západný, dodnes funkčný (ozdobený symbolom patróna kostola), a južný portál slúžili pre vchádzanie laikov, severný portál lode a portál na severnej veži viedli do kláštorných budov a cez ne vstupovali do kláštorného chrámu rádoví bratia.

Pôvodná stavba je vybudovaná z presne opracovaných tufových kvádrov s ojedinelým využitím tehál. Kostol nebol zvonka omietnutý, povrch muriva bol upravený tzv. škárovaním a pravdepodobne aj vápenným náterom. Charakteristickou črtou architektonických detailov pôvodnej stavby je ich jednoduchá skladba vychádzajúca zo základných geometrických tvarov, čo dokumentujú rímsy triumfálneho oblúka, západný portál a okrúhle okno nad vstupom. Z ďalších stavebných detailov je možné približne zrekonštruovať výzdobu apsidy. Jej súčasná podoba je dielom rekonštrukcie v 19. storočí a približne zodpovedá pôvodnej. Zaujímavým umeleckým doplnkom interiéru je jeho drevený kazetový strop.

Románsky Kostol svätého Jána Krstiteľa v Rimavských Janovciach patrí medzi najvýznamnejšie sakrálne stavby v Gemeri. Dôležitým aspektom je jeho vplyv na architektonický vývoj stavieb v okolitom kraji, kde podobný pôdorys a niektoré detaily nachádzame napr. na kostole v Gemerskom Jablonci.

Referencie upraviť

  1. Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2015-09-18]. Dostupné online.

Iné projekty upraviť

Pozri aj upraviť

Zdroje upraviť

Externé odkazy upraviť