Wikipédia

Kráľovstvo nebeské (film)

Kráľovstvo nebeské je film režiséra Ridleyho Scotta z roku 2005. Ridley Scott sa stal taktiež producentom filmu, scenár napísal William Monahan.

Kráľovstvo nebeské
Originálny názov Kingdom of Heaven
Žáner dráma / romantický / vojnový
Dĺžka 145 minút
Štát USA, Španielsko, VB
Pôvodný jazyk anglický
Rok 2005
Spoločnosť Fox
Rozpočet 130 miliónov $
Zárobok 211 652 051 $
Filmový štáb
Réžia Ridley Scott
Scenár William Monahan
Hudba Harry Gregson-Williams,
Stephen Barton
Herecké obsadenie
Obsadenie
Ďalšie odkazy
IMDb
ČSFD

Príbeh sa odohráva v 12. storočí v „Svätej zemi” v období križiackych výprav. Film vykresľuje toto obdobie očami mladého kováča Baliana (Orlando Bloom), ktorý odíde z francúzskej dediny takmer na kraj známeho sveta, do Svätej Zeme, aby chránil Jeruzalem pred moslimskými vojskami sultána Saladina, ktoré ho chcú znovu dobyť od kresťanov. Film oživuje mystiku rytierskeho rebelanta a zobrazuje dávny boj medzi moslimami a kresťanmi o Svätú zem, ktorý sa síce odohral takmer pred tisíc rokmi, ale svojimi dôsledkami siaha až do prítomnosti.

Hlavný filmový poradca pre obdobie križiackych výprav sa stal profesor Hamid Dabashi, špecialista na islamské a iránske dejiny z Columbijskej univerzity.[1]

Väčšina scén filmu sa nakrúcala v meste Ouarzazate v Maroku, kde Ridley Scott natáčal aj svoje úspešné filmy Gladiátor a Čierny jastrab zostrelený. Nádherná replika historického Jeruzalema bola zhotovená v púšti. Marocká vláda vyslala na ochranu filmového štábu stovky vojakov. Zároveň však marocká kavaléria bola naporúdzi ako dodatočný komparz v bojových scénach. Filmovanie sa tiež odohrávalo v Španielsku, a to na hrade Loarre, v Segovii, Ávile, Palma del Río a v Casa de Pilatos v Seville.[2]

Dej upraviť

  Upozornenie. Článok alebo jeho časť prezrádza zápletku, pointu alebo rozuzlenie diela!

(Toto je obsah pre Director's Cut)

Vo vzdialenej dedine vo Francúzsku sa Balian trápi nedávnou samovraždou svojej ženy potom, ako sa im narodilo mŕtve dieťa. Do malej dediny dorazí skupina križiakov a jeden z nich sa Balianovi predstaví ako jeho nelegitímny, no biologický otec, barón Godfrey z Ibelinu. Godfrey, ktorý vie o Balianových nedávnych stratách, sa ho pokúsi presvedčiť, aby sa pridal k jeho rytierom na ceste do Jeruzalemu, s nádejou, že napokon sa stane jeho dedičom. Balian rýchlo odmietne a po doplnení zásob a oddychu križiaci odcválajú preč. Krátko nato Balianovi skorumpovaný mestský kňaz (jeho nevlastný brat) prezradí, že telo jeho ženy bolo pred pohrebom sťaté (typická vtedajšia praktika na ľudí, ktorí zomreli samovraždou, aby sa zaistilo, že ich duša nemôže vystúpiť do neba) a že ukradol krížik, ktorý nosila. Po tejto urážke rozzúrený Balian zabije kňaza s mečom, ktorý práve kuje vo vyhni a znovu si zoberie krížik svojej mŕtvej ženy. Balian sa nakoniec rýchlo rozhodne nasledovať svojho otca, lebo dúfa vo vykúpenie a odpustenie pre oboch, pre svoju ženu aj pre seba. Krátko nato, ako Balian dobehne rytierov, dorazia k nim vojaci z dediny, ktorí majú rozkaz zatknúť Baliana (ich veliteľ je Godfreyho synovec). Godfrey im ho odmietne vydať a následne potom vypukne boj v ktorom síce zvíťazia Godfreyho muži, ale väčšina z jeho mužov je zabitá. Aj sám Godfrey je zranený šípom a, aj keď to ešte nie je jasné, počas ich sa cesty zistí, že čoskoro zomrie.

V Messine, na pokraji smrti Godfrey pasuje Baliana za rytiera a nariadi mu slúžiť kráľovi Jeruzalemu a brániť bezbranných. Daruje mu svoj ibelinský meč. Napokon mu predostrie víziu "kráľovstva svedomia, mravnosti a spravodlivosti vo Svätej Zemi", kde moslimovia a kresťania dokážu spolunažívať v mieri predtým, ako podľahne svojim zraneniam. Na následnej Balianovej ceste do Jeruzalema jeho loď zasiahne búrka, po ktorej sa Balian stane jediným stroskotancom, ktorý vo vraku prežije, okrem koňa, ktorý tiež prežije, ale utečie, keď sa ho Balian pokúša osedlať. Pri stopovaní koňa do púšte čoskoro Balian narazí na moslimského šľachtica a jeho sluhu, ktorí si nárokujú koňa, lebo je na ich zemi. Balian pri súboji zabije šľachtica, ale ušetrí sluhu, aby mu ukázal cestu do Jeruzalemu. Po príchode do mesta Balian prepustí sluhu, ktorý mu potom prezradí meno jeho zabitého majstra a Balian povie, že sa bude modliť za jeho dušu. Ako jeho väzeň odchádza, povie Balianovi: "Tvoje vlastnosti budú známe medzi tvojimi nepriateľmi ešte predtým, ako ich stretneš". Balian ide na Golgotu, kde bol ukrižovaný Kristus a dúfa, že tu bude počuť, čo od neho Boh chce. Po noci čakania Balian pochová retiazku s krížikom jeho ženy. Potom, ako ho akceptujú vojaci jeho otca za nového Lorda Ibelinu, sa Balian skoro zoznámi s hlavnými hráčmi jeruzalemskej politickej scény: Kráľ Balduin IV., malomocný, no napriek tomu múdry a citilivý vládca, Tiberias, vznešený, ale cynický Maršal Jeruzalemu, Princezná Sibylla, sestra Balduina IV., a Guy de Lusignan, Sibyllin intrigánsky, krvilačný a neznášanlivý manžel. Napriek rešpektu, ktorý si vďaka Balduinovi vzájomne udržiava miešané kresťanské a moslimské obyvateľstvo, Guy, ktorý je rozhodnutý stať sa následníkom na tróne po Balduinovej istej skorej smrti, sa pokúša vyvolať vojnu, ktorá by mu umožnila zbaviť sa moslimov a vládnuť kráľovstvu kresťanov sám. Tiež je ohrozovaný Balianom, ktorého vidí ako rivala, ktorý má ľúbostný pomer so Sibyllou.

Guy a jeho spolusprisahanec Renaud de Châtillon zmasakrujú moslimskú karavánu. Saladin, vodca moslimských vojsk, ktorý sa chystá znovudobyť Jeruzalem, zaútočí na Kerak, Reynaldov hrad, aby ho spravil zodpovedným za jeho zločiny. Balian sa rozhodne brániť Keracký hrad pred Saladinovou jazdou, v záujme ochrany nevinných dedinčanov okolo hradu. Aj keď moslimovia sú v presile, Balian a jeho rytieri zaútočia na Saladinovu jazdu, čím umožnia sedliakom stiahnuť sa na hrad. Balianova kavaléria je čoskoro presilou obkľúčená a jeho a jeho mužov zajmú moslimovia. V zajatí Balian odhalí 'sluhu', ktorého oslobodil, Imad ad-Dina, a zistí, že je to momentálne jeden zo Saladinových generálov, ktorý mu následne odplatí jeho láskavosť, a umožní Balianovi odísť na Kerak. Následne dorazí kráľ Balduin IV. s hlavnou jeruzalemskou armádou, úspešne so Saladinom vyjedná moslimský ústup a odvráti potenciálne krviprelievanie. V Saladinovom tábore sú niektorí generáli nahnevaní, že uzavrel prímerie, ale Saladin odmietne tieto sťažnosti ako pochabú túžbu po vojne; chce začať útok na Jeruzalem len po rozsiahlej príprave, keď cíti, že je dosť strategicky silný. Balduin zbije Reynalda a nariadi ho zatknúť, ale napätie z nedávnych udalostí spôsobí, že skolabuje a jeho lekári zistia, že čoskoro zomrie.

Balduin sa pokúša spojiť Baliana so Sibyllou, keďže vie, že pár k sebe prejavuje lásku, ale Balian nesúhlasí, ako odmieta byť zapojený do nutnej vraždy Guya; takéto politické intrigy sú proti Balianovej morálke. Potom, ako Balduin nakoniec zomrie, sa kráľom Jeruzalemu stane Sibyllin syn, šesťročný chlapec Balduin V.. Guy sa ide poradiť s Reynaldom a uvedomí si, že aj keď Balian nie je kráľ, stále sa môže stať generálom Jeruzalemského kráľovstva. Preto Guy pošle niekoľkých templárov, aby ho zabili, no zlyhajú. Čoskoro sa zistí, že malý Balduin trpí, rovnako ako jeho strýko, leprou. Sibylla zdrvená poznatkami o chorobe poskytne synovi eutanáziu, aby nemohol trpieť. Sibylla nasleduje na trón svojho syna a z toho dôvodu vymenuje Guya za jej Kráľovského manžela Jeruzalemu. Guy, ktorý si teraz môže robiť, čo chce, pustí Reynalda z väzenia a Reynald vyprovokuje Saladina do vojny vraždou Saladinovej sestry. Keď Saladin pošle posla s požiadavkami o návrat tela jeho sestry, hláv ľudí za to zodpovedných a kapituláciu Jeruzalemu, Guy odpovie rozrezaním poslovho hrdla, čím takmer spôsobí boj medzi Tiberiasovými rytiermi a Špitálnikmi proti Templárom. Ako je poslove telo ťahané preč, Guy si arogantne zašepká "Ja som Jeruzalem." Následne sa Guy rozhodne vytiahnuť do boja, z grófov s ním nesúhlasia len Balian a Tiberias. Potom doplatí na svoju aroganciu, keďže s vojskom odpochoduje do púšte bez adekvátneho jedla a vody bojovať proti Saladinovi, čím nechá Jeruzalem bez ochrany okrem Baliana, jeho osobných rytierov a obyvateľov mesta. Saladinova armáda vláka Guya a Reynalda do pasce (Bitka pri Hattíne) a križiacka armáda je zničená. Sami Guy a Reynald sú zajatí; Saladin dal Reynalda popraviť a Saladin vyrazí na Jeruzalem, netradične ušetrí Guya, ale uvedie, že nie je tej smrti hodný. Balian pripravuje obranu mesta, zamietne návrh patriarchu na útek a nakoniec uskutoční symbolické gesto - pasuje za rytierov množstvo domobrany, aby ich morálne pozdvihol, dokonca pasuje aj muža, ktorý mu vo Francúzsku pochoval ženu. Balian trvá na tom, že ich cieľom je brániť obyvateľov Jeruzalemu, nie mesto samotné. Keďže obranci veľmi dobre vedia, že nemôžu Saracénov poraziť, ich jediná nádej je zdržiavať ich nepriateľov tak dlho, aby s nimi začali vyjednávať.

Saladinove obliehanie Jeruzalemu trvá tri dni bitky, v ktorej Balian demonštruje svoje taktické zručnosti v zničení Saladinových obliehacích veží, predtým, ako inšpiruje obrancov, aby udržali líniu, keď je časť múru zničená. Keď Saladin zistí ich rozhodnutie, ponúka podmienky prímeria: Balian vydá Jeruzalem Saladinovi, zatiaľ, čo Saladin zaručí bezpečnú cestu obyvateľov do kresťanských krajín. Balian poukáže na to, že keď križiaci pred sto rokmi dobyli Jeruzalem, zmasakrovali moslimské obyvateľstvo, ale Saladin ho uistí, že on je čestný muž a dodrží slovo, teda dovolí Balianovi a jeho ľuďom odísť. Balian v meste narazí na oslobodeného Guya, ktorý bojuje proti Balianovi, ale prehrá, no Balian odmietne Guya zabiť a vyzve ho, aby znovu vstal ako rytier.

V pochodujúcej kolóne mešťanov Balian nájde Sibyllu a presvedčí ju, aby išla s ním. Saldinove jednotky zničia mnohé kresťanské knihy a zmenia katedrálu na mešitu, sám Saladin ale zdvihne odhodený kríž a položí ho späť na stôl, rovnako ako odmietne stúpiť na kamene, v ktorých sú vytesané kríže.

Neskôr je Balian späť vo svojej francúzskej dedine. Cez ňu postupuje kolóna križiackych rytierov vedená kráľom Richardom Levie srdce, ktorý Balianovi prezradí, že začínajú novú križiacku výpravu na znovudobytie Jeruzalemu od Saladina. Kráľ Richard hľadá Baliana, obrancu Jeruzalemu, aby sa k nemu pripojil, ale Balian odpovie, že je len kováč.

Po návšteve hrobu Balianovej prvej manželky on a Sibylla idú na koňoch smerom k západu slnka. Na konci filmu je vysvetlenie, že kráľ Richard vo svojej križiackej výprave zlyhal, po troch rokoch vojny vyjednal neisté prímerie so Saladinom a že "aj po takmer tisíc rokoch zostáva mier v Kráľovstve nebeskom prchavý."

Opis zápletky alebo rozuzlenia príbehu sa tu končí.

Herci o filme upraviť

„Balduin a Saladin by udržali mier, pokiaľ by to záležalo na nich,” hovorí predstaviteľ Baliana Orlando Bloom. „Keby nebolo ľudí túžiacich po krvi a moci, akými sú Reynald a Guy de Lusignan, Jeruzalem by mohol byť miestom, kam sa ľudia prichádzajú pokloniť, miestom mieru, vzájomného rešpektu voči viere toho druhého, nech je akákoľvek.”

Jeremy Irons dodáva: „Je to obdobie, v ktorom existuje mnoho paralel k dnešnému svetu: ako vychádzať s kresťanmi a moslimami a naopak. Ako si vzájomne vychádzať v ústrety, aké sú ich záujmy. Tento príbeh má dozvuky aj v súčasnosti.”

Obsadenie upraviť

Mnoho z filmových postáv sú fikcionovalizované verzie skutočných historických postáv:

Kontroverzia upraviť

Režisér Ridley Scott na margo filmu uviedol, že chce, aby jeho film ukázal zhubný vplyv náboženského fanatizmu na mierovú rovnováhu. „Vybrali sme historický bod, v ktorom vidíme stav mieru, ktorý dnes nie sme schopní dosiahnuť,” hovorí. „To je na tom to fascinujúce. Pokúšame sa ukázať obidve strany vo vyváženom svetle.”

Napriek tejto snahe sa však film stretol s pohoršenými reakciami ešte pred jeho uvedením do oficiálnej distribúcie a to na oboch stranách aj medzi moslimami aj medzi kresťanmi. Khaled Abou El Fadl, profesor islamského práva na University of California v Los Angeles dostal k dispozícii predbežný scenár filmu a bol veľmi znepokojený niektorými scénami - napríklad výjav, ako jeden z víťazných moslimských vojakov pľuje na kresťanskú relikviu - pozostatok Kristovho kríža. Tak isto namietal zobrazenie islamského duchovného, ktorý bol v kontraste s jeho racionálnejšími kresťanskými náprotivkami vo filme zobrazený ako nepríčetný šialenec. Profesor Fadl varoval, že film by mohol podnietiť činy nenávisti proti moslimom. Tvrdil, že ešte aj dnes, po 800 rokoch, sú križiacke výpravy stále citlivou a nebezpečnou témou v kresťansko - moslimských vzťahoch: „Pre moslimov križiaci reprezentujú veľmi bolestivú spomienku, podobne ako holokaust pre židov. Milióny moslimov bolo zabitých v opakovaných inváziách.” Varoval, že je to extrémne výbušná problematika a je nebezpečné zaoberať sa ňou práve teraz.

Ghassan Massoud, sýrsky herec a filmár, ktorý hrá Saladina obhajoval film tvrdiac, že on by sa nedal zatiahnuť do produkcie, ktorá by vyzdvihovala negatívne moslimské črty. Povedal, že chcel ukázať rôzne aspekty Saladina, postavy, ktorá je uctievaná moslimami a obdivovaná aj mnohými západnými historikmi. Massoud vidí Saladina v prvom rade ako štátnika. „A za druhé je to bojovník,” hovorí herec. „Saladin je víťaz mnohých bitiek. Súčasne vedie dialóg s nepriateľom. To je pre vodcu v tejto chvíli veľmi dôležitý bod. Je to veľmi charizmatická postava, aj keď veľmi ľudská. Verí na dialóg s nepriateľom.”

Na túto skutočnosť poukázal aj Paul L. Williams, autor, ktorý má doktorát v stredovekej teológii a pôsobil ako poradca FBI pre otázky terorizmu. Podľa neho kresťanskí súčasníci Saladina uznávali pre jeho rytierske cnosti. Keď Saladinovi vojaci vstúpili do Jeruzalema, zakázal im vraždiť a lúpiť civilistov. A keď chorý anglický križiak Richard Levie srdce ležiaci v horúčke žiadal o vodu a ovocie, Saladin prikázal priniesť mu ich. Na druhej strane však Saladin požadoval výkupné pre zajatcov v Jeruzaleme a ak ho príbuzní nezaplatili, predal ich do otroctva. Tak isto boli na jeho príkaz masovo stínané hlavy zajatcov.

Tesne pred oficiálnym uvedením filmu bolo umožnené členom Rady americko-islamských vzťahov vidieť konečnú verziu filmu na neoficiálnom premietaní. Film bol z pôvodnej dĺžky 220 minút skrátený na 145 minút a scény, ktoré tak pohoršili profesora Fadla, boli vystrihnuté. Hovorkyňa rady s uspokojením povedala, že moslimskí filmoví diváci by mohli odísť z kina s dobrými pocitmi z toho, ako je v ňom islam zobrazený.

Nielen moslimovia však protestovali voči tomuto filmu. Tiež niektoré kresťanské skupiny v USA boli pohoršené zobrazením kresťanov v ňom. Profesor Fadl prijal túto skutočnosť s uspokojením. Dokazuje to podľa neho fakt, že vo filme je dodržaná rovnováha.

Referencie upraviť

  1. ↑ Hamid Dabashi - Teaching [online]. [Cit. 2009-04-16]. Dostupné online. Archivované 2009-04-25 z originálu.
  2. ↑ Cinemareview.com "Kingdom of Heaven- Production Notes" web: http://www.cinemareview.com/production.asp?prodid=2960

Externé odkazy upraviť

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kráľovstvo_nebeské_(film)&oldid=7747933“