Krakovská republika

Krakovská republika
Rzeczpospolita Krakowska
 Varšavské kniežatstvo 1815 – 1846 Krakovské veľkovojvodstvo 
Haličsko-vladimirské kráľovstvo 
Vlajka štátu
vlajka
Štátny znak
znak
Geografia
Mapa štátu
Poloha Krakovskej republiky v Európe v roku 1815
Rozloha
1 164 km² 1815
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov
95 000 1843
Štátny útvar
poľský zlotý(do roku 1835)
krakovský zlatý(od roku 1835),
Vznik
3. mája 1815 na základe rozhodnutia Viedenského kongresu.
Zánik
Porážka Krakovského povstania a následné anektovanie územia 6. novembrav roku 1846 k Rakúskemu císarstvu.
Predchádzajúce štáty:
Varšavské kniežatstvo Varšavské kniežatstvo
Nástupnícke štáty:
Krakovské veľkovojvodstvo Krakovské veľkovojvodstvo
Haličsko-vladimirské kráľovstvo Haličsko-vladimirské kráľovstvo

Krakovská republika[1] alebo Slobodné mesto Krakov[2][3] (poľ. Rzeczpospolita Krakowska, Wolne Miasto Kraków, dlhý tvar: Wolne, Niepodległe i Ściśle Neutralne Miasto Kraków z Okręgiem) bol štátny útvar vytvorený na Viedenskom kongrese, kontrolovaný troma vtedajšími mocnosťami: Pruskom, Ruskom a Rakúskom. Krakovská republika existovala v rokoch 1815 – 1846, oficiálne vznikla 3. mája 1815.

Rozloha republiky bola 1164 km² a zahrňovala okrem samotného mesta aj jeho okolie. Na území republiky roku 1815 žilo 88 000 obyvateľov. V roku 1818 Slobodné mesto Krakov získalo svoju ústavu. Pri svojom vzniku požívalo vysokú autonómiu. Ústava garantovala záruky zákonodarnej a exekutívnej moci. Republika mala vlastný parlament – Zbor reprezentantov (Zgromadzenie Reprezentantów) i vládu (Senat Rządzący). Vláda mala 13 členov: prezident, 8 členov volených parlamentom, 2 cirkvou a 2 Univerzitou. Ústava a zákony boli založené na občianskom Napoleonovom zákonníku a Francúzskom obchodnom a trestnom práve.

Republika bola bezcolnou zónou s právom obchodovať s Pruskom, Rakúskom a Ruskom.

Jagielovska Univerzita (Uniwersytet Jagielloński) mohla prijímať študentov zo všetkých troch obsadených častí Poľska.

Počas novembrového povstania rokov 1830 – 1831 bol Krakov centrom pašovania zbraní do Poľského kráľovstva (Kongresówka). Po porážke povstania tri mocnosti značne obmedzili právomoci Krakova. V rokoch 1836 – 1841 bolo pod rakúskou okupáciou.

Koniec samostatnosti mesta priniesla porážka Krakovského povstania v roku 1846. Po jeho vypuknutí vkročili do mesta vojská okupantov. 16. novembra 1846 Rakúsko anektovalo územie Slobodného mesta Krakov.

Po pripojení k Rakúsku sa Krakov a jeho okolie stal súčasťou rakúskej provincie Halič (Galícia).

Referencie upraviť

  1. Krakovská republika In: Pyramída, s. 2182.
  2. ROSPUTINSKÝ, Peter. Neutralita v medzinárodných vzťahoch. Kolín : Nezávislé centrum pro studium politiky, 2010. ISBN 978-80-86879-26-0. Kapitola Historické skúsenosti neutrálnych štátov, s. 71.
  3. PETRIKOVICH, Ján. Mince zemí rakúskych. Sborník Muzeálnej slovenskej spoločnosti (Turčiansky Svätý Martin: Kníhtlačiarsky účastinársky spolok), 1899, roč. 4, s. 89. Katalog numismatickej sbierky Museálnej slovenskej spoločnosti v Turč. Sv. Martine. Dostupné online.