Kupola je klenba pologuľového tvaru alebo tvaru inej rotačnej plochy, prípadne tvaru viacbokej kláštornej klenby alebo tzv. melónová kupola, skonštruovaná nad centrálnym pôdorysom. Plocha kupoly rotačného tvaru vzniká rotáciou tvoriacej krivky okolo vertikálnej osi. Ak sa kupola konštruuje nad štvorcom, tak sa prechod na jej kruhovú alebo mnohouholníkovú základňu rieši pomocou pendantívov alebo tromp. Kupola môže byť zdvihnutá na tambur – kruhový alebo mnohouholníkový prstenec zvislých stien. Vo vrchole máva kupola otvor – oko a nad ním lucernu – osvetľovaciu vežičku.

Kupola Baziliky svätého Petra, Vatikán.

Kupoly sa využívali a dosiaľ sa využívajú hlavne v chrámoch a iných reprezentačných stavbách. Príkladmi sú chrámy Panteón v Ríme, San Vitale v Ravenne, Hagia Sofia v Istanbule, florentský dóm alebo vatikánska bazilika sv. Petra, katedrála sv. Pavla v Londýne, Panteón v Paríži a mnohé ďalšie. Ide o významný prvok kresťanskej sakrálnej architektúry. Z civilných budov mali alebo majú kupoly napríklad cisárske paláce a kúpele v Ríme, budova kongresu vo Washingtone, v modernej architektúre napríklad stavby architektov Piera Luigiho Nerviho alebo Oscara Niemeyera, na Slovensku Aula maxima VŠP v Nitre od architekta Vladimíra Dedečka.

V centre Tretej ríše, Germánie, ktoré malo mať svoje hlavné mesto nazvané Nový Berlín, Adolf Hitler plánoval Veľkú sálu (Kuppenhalle – sálu s kupolou), budúce miesto jeho prejavov a veľkých zhromaždení. Budova mala byť podľa plánov vysoká 220 metrov (možno až 290 m) s priemerom 250 m a jej kapacita mala byť až 180 tisíc divákov. Tým by sa stala najväčšou budovou a budovou s najväčšou kupolou na svete.

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kupola

Externé odkazy upraviť