Kyslíkatá kyselina

Kyslíkatá kyselina^[1] alebo oxokyselina^[1]^[2] je kyselina tvorená vodíkom, kyslíkom a ďalším centrálnym kyselinotvorným prvkom (N, S, P, ...). Všeobecný vzorec je H_aZ_bO_c, kde Z je kyselinotvorný prvok, a koeficienty a, b, c nadobúdajú bežne hodnoty a od 1 do 4, b od 1 do 2, c od 1 do 7 (existujú aj vyššie čísla, ale tie nie sú také bežné). Označujú sa ako kyslíkaté kyseliny kvôli prítomnosti kyslíka v ich chemickej štruktúre, na rozdiel od anorganických kyselín bez kyslíka (bezkyslíkatých kyselín, napr. halogénovodíkových alebo sulfánu).^[3]

Medzi oxokyseliny patria kyselina sírová (H₂SO₄), kyselina siričitá (H₂SO₃), kyselina dusičná (HNO₃), kyselina dusitá (HNO₂), kyselina trihydrogénfosforečná (H₃PO₄), kyselina chlórna (HClO), kyselina chloritá (HClO₂), kyselina chlorečná (HClO₃), kyselina chloristá (HClO₄), kyselina trihydrogénboritá (H₃BO₃) a mnohé iné.

Príprava oxokyselín upraviť

Oxokyseliny sa pripravujú reakciou vody a kyselinotvorného alebo amfotérneho oxidu:

{\ce {SO3 + H2O -> H2SO4}}

{\ce {SO2 + H2O -> H2SO3}}

{\ce {2 NO2 + H2O -> HNO2 + HNO3}}

{\ce {CO2 + H2O -> H2CO3}}

Pripravovať sa môžu aj "vytlačením" zo soli silnejšou kyselinou (a následnou destiláciou):

{\ce {2 KNO3 + H2SO4 -> 2 HNO3 + K2SO4}}

Počas Berzeliovej dualistickej teórie sa uprednostňovali adičné vzorce, kde sa oxokyseliny považovali, za hydráty oxidov:

{\ce {SO3}}

•

{\ce {H2O}}

,

{\ce {SO2}}

•

{\ce {H2O}}

,

{\ce {N2O5}}

•

{\ce {H2O}}

,

{\ce {P2O5}}

•

{\ce {3 H2O}}

Tieto vzorce však nezodpovedajú skutočnej štruktúre oxokyselín, preto sa v súčasnosti používajú vzorce už uvedeného tvaru.

Deriváty oxokyselín upraviť

Poznáme viacero derivátov: oxokatióny, oxoanióny a soli. Oxokatióny vznikajú odčlenením OH^- skupiny (napríklad nitrónium, NO₂⁺, ktoré vzniká z kyseliny dusičnej, HNO₃), oxoanióny vznikajú odštiepením H⁺ (napríklad hydrogénsíran, HSO₄^-, ktorý vzniká z kyseliny sírovej, H₂SO₄) a soli vznikajú nahradením vodíka za kovový prvok (napríklad chlorečnan draselný, KClO₃, ktorý vzniká z kyseliny chlorečnej, HClO₃).

Referencie upraviť

↑ ^a ^b PLESCH, Gustav. Systematická anorganická chémia. Bratislava : OMEGA INFO, 2004. ISBN 80-967741-9-0.
↑ ŠIMA, Jozef, et al. Anorganická chémia. 1. preprac. vyd. V Bratislave : Slovenská technická univerzita, 2009. 480 s. ISBN 978-80-227-3087-7. S. 156, 466.
↑ Kyseliny. Bezkyslíkaté kyseliny. - O škole [online]. oskole.detiamy.sk, [cit. 2022-04-29]. Dostupné online. Archivované 2022-06-11 z originálu.

Pozri aj upraviť

Zdroj upraviť

Chemický portál

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kyslíkaté kyseliny na anglickej Wikipédii.

Tento článok týkajúci sa chémie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

[:0-1] PLESCH, Gustav. Systematická anorganická chémia. Bratislava : OMEGA INFO, 2004. ISBN 80-967741-9-0.

[2] ŠIMA, Jozef, et al. Anorganická chémia. 1. preprac. vyd. V Bratislave : Slovenská technická univerzita, 2009. 480 s. ISBN 978-80-227-3087-7. S. 156, 466.

[3] Kyseliny. Bezkyslíkaté kyseliny. - O škole [online]. oskole.detiamy.sk, [cit. 2022-04-29]. Dostupné online. Archivované 2022-06-11 z originálu.

[1]

[2]

[3]