Lúčky (okres Ružomberok)
Lúčky sú obec na Slovensku v okrese Ružomberok. Je to kúpeľné mestečko v Chočských vrchoch neďaleko Ružomberka.
| Lúčky | |
| obec | |
 Lúčanský vodopád
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj |
| Okres | Ružomberok |
| Región | Liptov |
| Vodný tok | Teplianka |
| Nadmorská výška | 598 m n. m. |
| Súradnice | 49°07′41″S 19°24′12″V / 49,127983°S 19,403400°V |
| Rozloha | 21,85 km² (2 185 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 597 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 73,09 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1266 |
| Starosta | Branislav Hrbček[3] (SNS, KDH) |
| PSČ | 034 82 |
| ŠÚJ | 510815 |
| EČV (do r. 2022) | RK |
| Tel. predvoľba | +421-44 |
| Adresa obecného úradu |
Obec Lúčky Lúčky 141 034 82 |
| E-mailová adresa | obeclucky@stonline.sk |
| Telefón | 044/439 22 52 |
| Fax | 044/439 22 52 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Lúčky, Ružomberok District | |
| Webová stránka: obec-lucky.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Polohopis upraviť
Obec leží v údolí riečky Teplianka, obklopená lesmi v Chočskom podhorí, geomorfologickej časti Liptovskej kotliny. Severne od obce sa strmo dvíhajú Chočské vrchy, z južného a juhovýchodného smeru sa údolie otvára k susednej obci Kalameny.[4] Približne 5 km severozápadne sa nad Lúčkami vypína Veľký Choč (1 608 m n. m.), dominantný vrch Dolného Liptova aj Oravy, priamo na severnom horizonte leží vrch Plieška (977 m n. m.), západnému smeru dominuje Smrekov (1 024 m n. m.).[5]
Prístup do obce vedie po ceste III/2216, ktorá sa v Liptovskej Teplej pripája na cestu do Ružomberka. Cesta pokračuje severným smerom hlbokým údolím až do obce Osádka, napojenej na Dolný Kubín. V Liptovskej Teplej je najbližšia železničná zastávka na trati Žilina – Košice. Ružomberok je vzdialený 13 km západne, Liptovský Mikuláš 22 km východne, Dolný Kubín 18 km severozápadne a krajské mesto je vzdialené 73 km západným smerom.
Časti obce upraviť
Obec je prirodzene rozdelená na dve časti, samotnú obec a kúpele. Uprostred dediny sa nachádzajú Lúčanské travertíny a Lúčanský vodopád, ktoré tvoria akúsi prirodzenú hranicu medzi dedinou a kúpeľmi.
Dejiny upraviť
Na území dnešnej obce Lúčky bolo osídlenie v eneolite, bolo tu sídlisko s kanelovanou keramikou a hromadný nález bronzových nádob z mladšej doby bronzovej. Obec sa spomína v roku 1287 v predikáte Dionýza z Lúčiek. Doložená je z roku 1287 ako Luchk, z roku 1469 ako Luczky, z roku 1773 ako Lučky; maďarsky Lucski. Patrila hradnému panstvu Likava. V roku 1625 mala 8 sedliackych dvorov obývaných 21 sedliackymi rodinami a 11 želiarských usadlostí s 12 rodinami želiarov a chmelnice, v roku 1784 mala 85 domov a 680 obyvateľov, v roku 1828 mala 103 domov a 855 obyvateľov. Zaoberali sa chovom oviec, rybolovom, prácou v tufových lomoch, od 19. storočia pltníctvom. V roku 1625 je doložená panská chmelnica. V roku 1712 založili alkalicko-železité kúpele, ktoré patrili rodine Abaffyovcov. Rozšírené boli v roku 1820-1824. Počas I. ČSR bolo značné vysťahovalectvo do cudziny. Obyvatelia sa zapojili do SNP. V roku 1948 vyhorela tretina obce.[6]
Kúpele upraviť
Kúpele sú známe od roku 1761 kedy Adam Turjansky postavil prvú kúpeľnú budovu, rozšírené v rokoch 1820-24. V kúpeľoch sa liečia ženské choroby, onkologické choroby, choroby tráviaceho ústrojenstva, choroby z poruchy látkovej výmeny a žliaz s vnútornou sekréciou, netuberkulózne choroby dýchacích ciest, nervové choroby, choroby pohybového ústrojenstva, choroby z povolania a poskytujú prevenciu a podpornú liečbu osteoporózy. K liečbe prispieva sadrovcovo-zemitá uhličitá voda o teplote 31,5 °C z prameňa Valentína. Areálu kúpeľov dominuje liečebný dom Choč a park. Nachádza sa tu i termálny bazén, ktorý je na rozdiel od minulosti už otvorený aj pre verejnosť.
Ubytovanie upraviť
Možnosť ubytovania je aj pre samoplatcov v liečebných domoch CHoč, Liptov a v dependancoch Balneo, Mária, Cyril, Barbora a Adam. Ubytovacia kapacita kúpeľov je cca 500 lôžok.
Kultúra a zaujímavosti upraviť
Pamiatky upraviť
- Rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža, jednoloďová klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 1820-1824. Stojí na mieste staršej barokovej stavby z roku 1762, z ktorej sa dochovala veža, inkorporovaná do nového kostola. Výmaľba kostola z roku 1899 je dielom Jozefa Hanulu. Nachádza sa tu klasicistická krstiteľnica z roku 1818. Oltár pochádza z roku 1934, dielo Jozefa Brieštenského z Rajca. V roku 2000 prešiel kostol obnovou.[7] Hlavnej fasáde s prelamovaným štítom dominuje rizalit s pásovaním, z ktorého vyrastá veža členená pilastrami, ukončená zvonovitou helmicou.
-
Kostol Povýšenia sv. Kríža -
Lúčanské travertíny upraviť
Travertíny (skalné steny a vyvýšeniny) s rozlohou 3,8 ha sú vytvorené sadrovcovo-zemitými kyselkami. Za národnú prírodnú pamiatku boli vyhlásené v roku 1975.
Lúčanský vodopád upraviť
Národná prírodná pamiatka od roku 1974. Ide o 12 m vysoký kaskádovitý vodopád padajúci do malých jazierok z vrchného okraja travertínovej terasy. Samotná Lúčanka neobsahuje veľké množstvo minerálov, ale jej prítoky, ktoré „prispeli“ k výzdobe vodopádu, sú sadrovcovo-zemité teplice. Vodopád, čo je veľkou zaujímavosťou, leží uprostred dediny.
Pravidelné podujatia upraviť
Každé dva roky (od roku 1995) na prelome júla a augusta sa v amfiteátri pod Smrekovom konajú Dolnoliptovské folklórne slávnosti. Významnú časť kultúry na dedine vytvára aj folklórny súbor Lúčan, v ktorom sú zastúpene tri generácie obyvateľstva. Súbor má vo svojom repertoári nacvičené nielen tance, ale aj pásma ako Svadba, Priadky, Pltnica a mnohé ďalšie.
Turistika upraviť
Obec Lúčky je východzou osadou na výstupy na Veľký Choč. Veľký Choč ma tvar pyramídy, je z neho kruhový výhľad na celú Oravu a Liptov. V masíve vrchu Smrekov je neprístupná jaskyňa s dĺžkou 105 m.
Turistické trasy upraviť
- po
značke na Veľký Choč - po
značke do Kalamien, odtiaľ po 
značke na Liptovský hrad
Lyžovanie upraviť
Lyžiarsky vlek pod Smrekovom poskytuje možnosti lyžovania pre nenáročných. Chýba umelé zasnežovanie. Zjazdovka je upravovaná snežným pasovým strojom zn. Bombardier. Pri dobrých snehových podmienkach je vlek v prevádzke cez víkendy, prázdniny a podľa objednávok.
Cykloturistika upraviť
Cez obec prechádza Vrchárska cyklomagistrála, ktorá je značená červenou farbou. Trasa začína v obci Huty a končí až v Banskej Bystrici.
Doprava upraviť
Do Lúčok sa dá dostať po ceste E 50 (odbočiť treba v Liskovej pri Ružomberku) alebo po diaľnici D1 (odbočiť treba v Ivachnovej). Železničné spojenie priamo do Lúčok nevedie. Pri cestovaní rýchlikom treba vystúpiť v Ružomberku a pokračovať autobusom, osobné vlaky stoja v Liptovskej Teplej, opäť však treba pokračovať autobusom.
Školstvo upraviť
V obci je Základná škola s materskou školou, v roku 2004 pribudla nová telocvičňa.
Šport upraviť
V areáli kúpeľov nájdeme hneď niekoľko športových atrakcií. Okrem futbalového ihriska sa v kúpelnej časti obce nachádzajú dva antukové kurty na tenis a takisto dve bowlingové dráhy. V obci sa nachádza multifunkčné ihrisko vhodné napr. na futbal či nohejbal. Hneď vedľa je ihrisko vhodné v letných mesiacoch napr. na hokejbal, v zime sa z neho stáva klzisko. Za futbalovým ihriskom sa nachádza obrovská plocha, ktorá sa dá využiť napr. na baseball, kriket alebo aj golf. V telocvični sa nachádzajú basketbalové koše či volejbalová sieť a takisto pingpongové stoly.
Partnerské mestá upraviť
Referencie upraviť
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-02-18]. Dostupné online.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-03-09]. Dostupné online.
- ↑ KROPILÁK, Miroslav, ed. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1977. 517 s.
- ↑ Lúčky - Kostol Povýšenia sv. Kríža [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lúčky (okres Ružomberok)
