Ladislav Medňanský

	Ladislav Medňanský
	; uhorský maliar
Narodenie	23. apríl 1852; Beckov, Uhorsko
Úmrtie	17. apríl 1919 (66 rokov); Viedeň, Rakúsko
Odkazy
Commons	Ladislav Medňanský
	Biografický portál

Barón Ladislav Medňanský, príp. Ladislav Mednyánszky (Mednyánszky de Aranyosmedgyes, maď. László Mednyánszky, * 23. apríl 1852, Beckov^[1] - † 17. apríl 1919, Viedeň) bol uhorský maliar maďarského pôvodu, stúpenec barbizonskej školy a impresionizmu. Krajinár európskeho významu, ktorý mal ateliér aj na parížskom Montmartri a neskôr vo Viedni. Jeho krajinárske maľby sa vyznačujú melanchóliou či nostalgiou a majstrovským zachytením svetla.

Životopis upraviť

Ladislav Jozef Baltazár Eustach, pokrstený 4. mája, sa narodil v Beckove č. p. 5 do zmiešaného manželstva katolíckeho otca baróna Eduard Ladislav Anton Eustach Medňanského (1823 - 1895) a evanjelickej matky Márie Anny, rod. Szirmayovej (1823 - 1883) ako prvorodený z troch detí. Otec pochádzal zo šľachtického rodu Mednyánszky a Horváth-Stančič.^[2] Po desiatich rokoch sa rodina presťahovala do matkinho rodného kaštieľa v Strážkach (dnes súčasť Spišskej Belej), kde je dnes vystavená časť jeho rozsiahleho diela.^[3]

V rokoch 1864 – 1865 mu dával súkromné hodiny maliarstva viedenský akvarelista Thomas Ender.^[3]^[4] Po maturite získal umelecké vzdelanie na Akademie der bildenden Künste v Mníchove u Alexandra Strähhubera a Otta Seitza (1872 – 1874) a na École des Beaux-Arts v Paríži u Isidora Pilsa (1874 – 1875). V roku 1875 prvýkrát navštívil Barbizon, kde sa spriatelil s Lászlóom Paálom, Karlom Bodmerom, Odilonom Redonom a ďalšími maliarmi.^[4] V Paríži mal ateliér na Montmartre a pôsobil tu do roku 1878.^[2]

V roku 1877 prvýkrát navštívil uhorský Szolnok, kde sa zoznámil s Augustom Pettenkofenom a Tinou Blau. Absolvoval tiež študijnú cestu do Talianska (1877 – 1878).^[4] Do Paríža sa vrátil znovu v rokoch 1889–1891 a 1896–1897. Striedal tiež ďalšie miesta pobytu ako Beckov alebo Strážky a prenajímal si ateliéry v Budapešti, vo Viedni^[2]^[4] a pohyboval sa aj v južnejších mestách Rakúsko-Uhorskej monarchie.^[3]

I napriek svojmu vysokému veku dobrovoľne narukoval na front prvej svetovej vojny ako vojenský maliar. ^[5] Zomrel 17. apríla 1919 vo Viedni vo veku nedožitých 67 rokov.^[3] Podľa svojho priania bol pochovaný na budapeštianskom cintoríne Kerepes vedľa priateľa a milenca Bálinta.^[6] Medňanský sa svojou homosexuálnou orientáciou netajil, väčšina jeho diel však nebola zjavne homoeroticky zameraná. ^[7]

V roku 2006 o ňom Vladimír Štric natočil 40 minútový životopisný dokumentárny film Mednyánszky.^[8]