Lavočkin La-7
Lavočkin La-7 (rus. Лавочкин Ла-7) bolo sovietske stíhacie lietadlo skonštruované a používané najmä počas druhej svetovej vojny. Išlo o vylepšený typ Lavočkina La-5 a zároveň o posledného člena rodiny lietadiel odvodených od LaGG-1 z roku 1938.
| La-7 | |
.jpg) Lavočkin La-7 vystavený v leteckom múzeu v Kbeloch. Ide o jedno z dvoch zachovaných lietadiel La-7 na svete | |
| Typ | stíhacie lietadlo |
|---|---|
| Výrobca | Gorkovský letecký závod č. 21 Ordžonikidzeho Ulan-Udenský letecký závod č. 99 Moskovský letecký závod č. 381 |
| Konštruktér | Semion A. Lavočkin |
| Prvý let | november 1943 |
| Zavedený | máj 1944 |
| Vyradený | 1950 (Česko-Slovensko) |
| Charakter | vyradený |
| Hlavný používateľ | Sovietske vzdušné sily Česko-slovenské vojenské letectvo |
| Výroba | 1944 – 1945 |
| Vyrobených | 5 753 |
Vznik a vývoj upraviť
Kým začínalo masívnejšie nasadenie nových lietadiel La-5FN, Lavočkin rýchlo pracoval na ďalšom zlepšovaní a modernizácii typu. S rovnakým motorom AŠ-82FN to šlo predovšetkým ďalším aerodynamickým zjemňovaním draku lietadla. Najmarkantnejšie bolo presťahovanie chladiča spod prednej časti pod trup, presun lapača vzduchu pre kompresor, ten sa z hornej časti kapotáže motora dostal do koreňov krídel. Drobných úprav sa dočkala aj vnútorná konštrukcia stroja, cieľom bolo zjednodušiť a zefektívniť výrobu.
La-7 (pod prototypovým označením I-120 alebo La-120) vznikol koncom roku 1943 z úspešného radu stíhačiek konštruktéra S. A. Lavočkina, ktorý začína v roku 1940 LaGGom-1 (I-22) a LaGGom-3 (I-301) s radovými motormi M-105P, pokračuje po prechode ku hviezdicovým motorom radu M-62 LaGom-5, La-5, La-5F a končí úspešným La-5FN s motorom AŠ-82FN, ktorý sa dostal na front v priebehu roku 1943. La-7 ešte lepšie využíval vysokú výkonnosť motora AŠ-82FN i nových konštrukčných materiálov, mal zdokonalenú aerodynamiku a tomu zodpovedajúce výkony. Výroba La-7 bežala v dvoch hlavných závodoch – v Moskve (s dvoma 20 mm kanónmi ŠVAK) a v meste Jaroslavľ (s troma kanónmi).
Z La-7 vznikla aj dvojmiestna cvičná verzia La-7UTI, bol vyvinutý prototyp výškového stíhača La-7TK s dvoma turbokompresormi a na ďalších dvoch prototypoch – La-7R a La-120R boli skúšané pomocné raketové motory. Po vojne vývoj La-7 ďalej pokračuje celokovovým La-9 (La-130) a končí poslednou piestovou stíhačkou tohto radu La-11 (La-140).
Z celkového množstva viac ako 22 000 lietadiel typu Lavočkin vyrobených v priebehu druhej svetovej vojny, pripadá na La-7 značný počet – 5 753 kusov.
Bojové nasadenie upraviť
.jpg)
Na front sa nové La-7 dostali na jar 1944 a razom si získali obľubu. Ruskí stíhači tak vedľa importu a posledných verzií Jakov dostali stroje, ktoré boli schopné merať sa (údajne) s poslednými verziami stíhačov súpera.
Toto po dlhé roky opakované tvrdenie je však nutné brať trochu opatrnejšie, úplne povojnový experiment La-7R (z roku 1947) so vstavaným raketovým pomocným motorom dosahoval rýchlosť niečo cez 720 km/h, čo v posledných dňoch vojny nebola ani u čisto piestových strojov nijak výnimočná rýchlosť. Hoci La-7 výkonnostne ani technologicky bombou nebol, vojnu na ňom ukončilo nejedno ruské eso. Bojovala na ňom väčšina sovietskych stíhacích es – Ivan Kožedub (62 zostrelov), Alexandr Pokryškin (59), Vitalij Popkov (41), Alexej Aleliuchin (40) a mnoho ďalších, medzi nimi aj legendárny beznohý Alexej Maresiev, a tiež aj českí a slovenskí piloti v 1. česko-slovenskej zmiešanej leteckej divízii v ZSSR.
V malom množstve boli La-7, spolu s La-9, La-11, Il-10 a Jak-9U, tiež nasadené vo vojne v Kórei.
La-7 v česko-slovenskom letectve upraviť
V česko-slovenskom letectve slúžili lietadlá La-7 pod označením S-97. Tiež ako v prípade lietadiel La-5FN bolo česko-slovenské letectvo jediným zahraničným užívateľom lietadiel La-7. Prvých osem kusov prišlo k 1. česko-slovenskému stíhaciemu leteckému pluku dňa 28. apríla 1945. Hoci išlo o prakticky nové lietadlá, ich stav si vyžadoval pred bojovým nasadením celkovú revíziu, takže do bojov druhej svetovej vojny už nezasiahli. Celkovo bolo do výzbroje česko-slovenského letectva zavedených 54 lietadiel La-7, čo z neho robilo druhý najpočetnejší typ bojového stroja v prvých povojnových rokoch. Niekoľko strojov lietalo aj u bezpečnostného letectva. Koncom 40. rokov však počet letuschopných lietadiel rýchlo klesal a zvyšok bol postupne prevádzaný k letectvu Zboru národnej bezpečnosti (ZNB). Posledné kusy S-97 dolietali v roku 1950.
Dva stroje slúžili v 50. rokoch v Protilietadlovom učilišti v Olomouci ako učebné pomôcky, ale neskôr boli aj tieto stroje zničené. Dodnes sa v Česku dochoval jeden kus La-7, ktorý bol v 60. rokoch zrekonštruovaný skupinou dobrovoľníkov pri Národnom technickom múzeu (NTM) a dnes je vystavený v Leteckom múzeu v Kbeloch.
Špecifikácie (La-7) upraviť
Popis konštrukcie upraviť
Lavočkin La-7 bolo jednomotorové piestové dolnoplošné stíhacie lietadlo s klasickým zaťahovacím podvozkom, zmiešanej konštrukcie. Krídla, delené na centroplán a vonkajšie časti mali kovové nosníky a krajné rebrá, ďalšie rebrá a poťah drevený. Trup bol vyrobený ako celodrevená pološkrupina, len motorové lôžko bolo z oceľových trubiek a prednú časť trupu kryli plechové odnímacie panely. Celý ďalší poťah bol zo sibírskej brezovej preglejky, ktorá po nasýtení umelými živicami bola za tepla vylisovaná do žiadaného tvaru. Chvostové plochy boli celodrevené. La-7 bol poháňaný dvojhviezdicovým vzduchom chladeným štrnásťvalcom AŠ-82FN s nominálnym výkonom 1 650 k pri 2 400 ot/min. vo výške 1 950 m a so štartovným výkonom 1 850 k pri 2500 ot/min. Trojlistová kovová vrtuľa bola hydraulicky nastaviteľná. Palivo, celkom 610 litrov, bolo v troch pancierových, samosvorných nádržiach v centropláne, a pre maximálne zamedzenie požiaru boli do nádrží nad palivo privádzané ochladené výfukové plyny. Pilotný priestor bol pancierovaný pancierovými sklami a oceľovým pancierom za sedačkou. La-7 boli vyzbrojené dvoma, respektíve troma kanónmi ŠVAK kalibru 20 mm, so zásobou 200 nábojov na jeden kanón. Na bombové závesy bolo možné zavesiť dve bomby s celkovou hmotnosťou do 150 kg, výnimočne sa používali špeciálne závesy pre 6 raketových striel RS-82.
Technické údaje upraviť
- Posádka: 1
- Dĺžka: 8,64 m
- Rozpätie: 9,80 m
- Výška: 2,60 m
- Nosná plocha: 17,59 m²
- Hmotnosť prázdneho stroja: 2 638 kg
- Vzletová hmotnosť: 3 265 kg
- Maximálna vzletová hmotnosť: 3 400 kg
- Pohonná jednotka: 1 × dvojhviezdicový vzduchom chladený štrnásťvalec Švecov AŠ-82FN s výkonom 1 361 kW (1 850 k)
Výkony upraviť
- Maximálna rýchlosť: 680 km/h (vo výške 6 500 m)
- Cestovná rýchlosť: 632 km/h (vo výške 5 000 m)
- Dolet: 630 km
- Dostup: 10 500 m
- Stúpavosť: 18,3 m/s
- Vytrvalosť: cca 1 hodina
- Plošné zaťaženie: 194 kg/m²
- Čas vystúpania do určitej výšky: 4 minúty 27 sekúnd do výšky 5 000 m
Výzbroj upraviť
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lavočkin La-7
Zdroje upraviť
- VRANÝ, Jiří; KRUMBACH, Jan. Ilustrovaná historie letectví, zväzok 1. Mikojan - Gurjevič MiG-15, Lavočkin La-5 a La-7, Fokker D VII. Praha : Naše vojsko, 1985.
- VÁLKA, Z. : Stíhací letadla 1939-45/ Itálie, Francie, SSSR, Československo, Polsko, Holandsko, Švédsko, Austrálie; vydavateľstvo VOTOBIA, 1999. ISBN 80-7198-396-9 (str. 74 - 76)
- ARMÁDY. TECHNIKA. MILITARIA. - ATM 4/2006; vydavateľstvo Magnet Press Slovakia, s. r. o. v spolupráci s Aeromedia, a. s. ISSN 1336-2003 (str. 44 - 47)
