Learjet
Learjet je americký výrobca lietadiel, od roku 1990 začlenený pod kanadský koncern Bombardier Inc. Firmu založil William Powell Lear ako Lear Jet Inc. v americkom meste Wichita, známy je kvôli výrobe vojenských lietadiel, ale hlavne civilného typu lietadiel (malé prúdové lietadlá, tzv. bizjety – bussiness-jets).
| Learjet | |
 | |
| Odvetvie | Letecký priemysel |
|---|---|
| Založená | 1962 |
| Zakladateľ | William Powell "Bill" Lear |
| Sídlo | Wichita, Kansas, USA |
| Člen skupiny | Bombardier Aerospace (od 1990) |
História upraviť
Predchodcom Learjet bola spoločnosť Swiss American Aircraft Corporation (SAAC), ktorú v roku 1960 založil William Lear, so sídlom v americkom meste Delaware a švajčiarskom St. Gallen. Šéfkonštruktérom bol zvolený Dr. Hans L. Studer, ktorý bol tvorcom švajčiarskeho vojenského lietadla FFA P-16 Düsenstorch. Dr. Studer zanedlho zhotovil projekt civilného lietadla SAAC 23 Execujet, ktorý vychádzal z FFA P-16, použité bolo celé krídlo s koncovými nádržami, a hlavný podvozok.
V marci 1962 William Lear prerušil svoje európske aktivity, a celý projekt aj s rozpracovanými dielmi a prípravami presunul do USA. Tak v auguste 1962 v americkom Kansase, v meste Wichita založil novú firmu Lear Jet Corporation. Po presťahovaní začali americký konštruktéri pracovať na dokončení prototypu, ktorý bol oproti pôvodnému projektu osadený silnejším motorom General Electric CJ610 – 1, o sile 12,9 kN. Dňa 7. októbra 1963 stroj s novým označením Learjet 23 (N801L) zalietal pilot Henri Beaird. 5. marca 1964 bol zalietaný druhý prototyp (N802L).
Certifikačné skúšky nového lietadla zbrzdila v júni 1964 havária prvého prototypu, pri ktorej po núdzovom pristáti celý zhorel. Americký úrad FAA vystavil typu Learjet 23 osvedčenie o spôsobilosti letu, dňa 31. júla 1964. 13. októbra bol prvý kus predaný zákazníkovi, ktorým sa stala spoločnosť Chemical and Industrilal Corporation of Cincinnati.
Začatiu sériovej výroby prvého Biz-jetu na svete bránil nedostatočný kapitál, ktorý Lear vyriešil predajom akcií v minimálnej hodnote 1,75$. Vznikla tak akciová spoločnosť s pol miliónmi vlastníkmi. Predajom ďalších akcií za 10$ sa podarilo vytvoriť základný kapitál v hodnote 3,5 milióna $.