Letné olympijské hry 1988

XXIV. letné olympijské hry sa konali od 17. septembra do 2. októbra 1988 v Soule, v Kórejskej republike.

XXIV. letné olympijské hry
Miesto konaniaKórejská republika Soul, Južná Kórea
MottoHarmony and Progress
Počet krajín159
Počet atlétov8453
Súťaže237
Začiatok17. september 1988
Koniec2. október 1988
Oficiálne otvorenieNo Tche-u
ŠtadiónOlympijský štadión
Predchodca Los Angeles, 1984 Barcelona, 1992 Nástupca
Zapálenie olympijského ohňa v Soule 1988

Soul získal právo usporiadať olympiádu v roku 1981, keď v hlasovaní vyhral nad jediným protikandidátom, japonským mestom Nagoja. Rozhodnutie bolo brané ako kontroverzné, nakoľko v danej dobe bol v Kórejskej republike nedemokratický režim.

Medailová bilancia upraviť

      Domáca krajina
Por. Štát Zlato Striebro Bronz Spolu
1   Sovietsky zväz 55 31 46 132
2   NDR 37 35 30 102
3   Spojené štáty 36 31 27 94
4   Južná Kórea 12 10 11 33
5   NSR 11 14 15 40
6   Maďarsko 11 6 6 23
7   Bulharsko 10 12 13 35
8   Rumunsko 7 11 6 24
9   Francúzsko 6 4 6 16
10   Taliansko 6 4 4 14
11   Čína 5 11 12 28
12   Veľká Británia 5 10 9 24
13   Keňa 5 2 2 9
14   Japonsko 4 3 7 14
15   Austrália 3 6 5 14
16   Juhoslávia 3 4 5 12
17   Československo 3 3 2 8

Najdôležitejšie momenty upraviť

  • Vladimír Artemov (ZSSR) získal štyri zlaté medaily v gymnastike. Daniela Silivaş z Rumunska vyhrala v gymnastike tri zlaté medaily.
  • Americká bežkyňa Florence Griffithová-Joynerová získala tri zlaté medaily (1OOm, 200m, 4x100m) a jednú striebornú (4x100 cez prekážky).
  • Ben Johnson z Kanady vyhral beh na 100 metrov v novom svetovom rekorde 9,79 s. Nasledujúci deň však bol pozitívne testovaný na steroidy a zlato získal dodatočne Carl Lewis. Keďže Johnsonovi odobrali dodatočne aj predošlý svetový rekord, Carl Lewis vyhral tiež v svetovom rekorde 9,92. Tieto preteky však boli neskôr považované za veľmi kontroverzné, nakoľko doping postupne zistili nielen u Carl Lewisa ale aj u druhého v poradí Linforda Christieho, aj u štvrtého Dennis Mitchell. Napriek tomu sa už historické tabuľky neprepisovali.
  • Christa Luding-Rothenburger z NDR sa stala prvým športovcom (a jediným), ktorý v rovnaký rok získal medailu aj na letných (striebro v cyklistike) aj na zimných olympijských hrách (zlato v rýchlokorčuľovaní).
  • Plavec Matt Biondi (USA) získal šesť zlatých medailí, jednú striebornú a jednú bronzovú, v pretekoch 100 motýlik ho o O,O1 s. predbehol Anthony Nesty zo Surinamu, ktorý získal prvú medailu pre svoju krajinu a stal sa prvým černochom, ktorý vyhral v plaveckých disciplínach na olympiáde.
  • Plavkyňa Kristin Otto z NDR získala šesť zlatých medaily ako prvá žena vôbec v plávaní.
  • Švédska šermiarka Kerstin Palm sa stala prvou ženou, ktorá sa zúčastnila ne siedmich olympiádach.
  • Tenis sa vrátil na olympiádu po 64 rokoch, mužskú dvojhru vyhral Slovák Miloslav Mečíř, ženskú Nemka Steffi Graf.

Česko-slovenskí športovci upraviť

Na olympiáde sa darilo v česko-slovenskej výprave hlavne slovenským športovcov, ktorí získali 2 zlaté (Miloslav Mečíř, Jozef Pribilinec) a dve bronzové medaily (Miloslav Mečíř a Jozef Lohyňa).

Zlato upraviť

Striebro upraviť

Bronz upraviť

  • Miloslav Mečíř a Milan Šrejber — tenis, štvorhra mužov
  • Jozef Lohyňa — zápasenie

Externé odkazy upraviť