Wikipédia

Letuchy

Letuchy[1] (iné názvy: letuchotvaré[2], poletuchy[3][4], ľudovo kolugovia[5], ľudovo lietajúce lemury[6], zastarano letúšky[7]; lat. Dermoptera) sú rad cicavcov. V užšom zmysle je tento rad zhodný s čeľaďou letuchovité, v širšom zmysle zahŕňa aj niektoré vyhynuté taxóny (podrobnosti pozri nižšie).

Letuchy
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Dermoptera
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Charakteristika upraviť

Sú to stromové plachtiace cicavce z Juhovýchodnej Ázie. V angličtine (a novšie ľudovo aj v slovečine) sú známe pod názvom lietajúce lemury. Pozor: nie sú to lemury (ktoré sú primáty) a aj napriek tomu, že sú v plachtení najtalentovanejšie zo všetkých cicavcov, lietať nevedia.

Dnes existujú iba dva druhy z čeľade letuchovitých (Cynocephalidae). Najznámejším druhom je letucha väčšia (Cynocephalus variegatus).

Ďalej pozri pod letuchovité.

Systematika upraviť

Zaradenie v systéme upraviť

Letuchy sa dnes zaraďujú do taxónu Euarchontoglires. Ich presné postavenie v rámci tohto taxónu je však veľmi sporné. Môžu v rámci neho patriť napríklad do taxónu:

Staršie sa letuchy zaraďovali do taxónu Archonta v širšom zmysle (= dnešné Euarchonta + netopiere) a v rámci neho často do taxónu Volitantia (=letuchy + netopiere). Ešte staršie sa letuchy zaraďovali pod Insectivora (čiže hmyzožravce v staršom, teda širšom ponímaní). Alternatívne sa niekedy v dávnejšej aj nedávnej minulosti letuchy zaraďovali priamo pod primáty.

Zdroje tejto kapitoly: [8][9][10][11][12][13][14]

Vnútorná systematika upraviť

rad letuchy/letuchotvaré/poletuchy (Dermoptera) v širšom zmysle:

  • ? rod †Thylacaelurus (=čeľaď Thylacauleridae) - zaradenie v systéme cicavcov sporné, zaraďované aj pod tradičné Lipotyphla a pôvodne pod Plagiomenidae
  • ? čeľaď †Mixodectidae - zaraďované aj pod Euarchonta ako incertae sedis alebo zaraďované niekde vedľa Plesiadapiformes (t.j. vedľa primátov v širšom zmysle)
  • čeľaď †Plagiomenidae
  • rad letuchy/letuchotvaré/poletuchy (Dermoptera) v užšom zmysle - pozostáva z jedinej čeľade letuchovité/poletuchovité (Cynocephalidae/ Galeopithecidae/ Colugidae/ Galeopteridae)

Staršie sa pod letuchy (v širšom zmysle) občas zaraďovali aj tieto taxóny (všetky naraz alebo len niektoré):

• čeľaď †Paromomyidae: dnes sa zaraďuje pod Plesiadapiformes (a teda do primátov v širšom zmysle)
• čeľaď †Cyriacotheriidae: dnes sa zaraďuje pod Pantodonta (Pod Pantodonta sa zaraďujú definitívne od roku 2010, ale už v minulosti sa často zaraďovali pod Pantodonta.)
• čeľaď †Placentidentidae (=rod †Placentidens): dnes sa rod Placentidens zaraďuje do čeľade Nyctitheriidae; alternatívne sa staršie tento rod niekedy zaraďoval do čeľade Amphilemuridae[15] alebo priamo pod Plagiomenidae
• rody †Ekgmowechashala, †Tarkadectes a †Tarka (uvádzané boli ako podčeľaď v rámci Plagiomenidae alebo ako čeľaď †Ekgmowechashalidae v staršom, t.j. širšom zmysle) : dnes sa tieto rody zaraďujú pod primáty (v užšom zmysle)
• skupina kaloňoblížne (Megachiroptera; čo je prakticky čeľaď kaloňovité): dnes sa zaraďuje pod netopiere (Chiroptera); alternatívne sa kaloňoblížne staršie zaraďovali nie priamo pod letuchy, ale ako samostatná skupina vedľa letúch a/alebo primátov.

Zdroje tejto kapitoly: [16][17][18][19][20][11][21][22][23]

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Letuchy
  •   Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Letuchy

Zdroje upraviť

  1. ↑ LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. [1. vyd.] Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6. S. 50.
  2. ↑ MATOUŠEK, Branislav; TRNKA, A. Prehľad systému chordátov. Acta Facultatis paedagogicae Universitatis Tyrnaviensis : Series B - rerum naturalium (Trnava: Trnavská univerzita), 1997, čís. 1, s. 41-54. ISBN 80-88774-29-2.
  3. ↑ poletucha veľká. In: Pyramída (encyklopedický časopis) (Pozn. Ale v hesle placentálovce je uvedený názov letuchy.)
  4. ↑ poletuchy. In: Malá encyklopédia biológie, 1975, S. 387
  5. ↑ BURNIE et al. Zviera. Bratislava: Ikar, 2002, S. (Poznámka: V texte je slovo uvedené v jednotnom čísle kolugo; vzhľadom na to, že slovenské slovníky slovo kolugo vôbec neuvádzajú, množné číslo je tu utvorené podľa vzoru slova dingo uvedeného v slovníkoch SAV.)
  6. ↑ VALENT, Dušan. Žiaden Adam, žiadna Eva: Evolučné medzičlánky a prapôvod ľudstva [online]. invivomagazin.sk, [cit. 2020-08-05]. Dostupné online.
  7. ↑ letúška. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok II E – M. Bratislava; Praha : Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. 380 s. S. 299. (v spojení napr. s heslom ssavci. In: Ottův slovník naučný 1905)
  8. ↑ GAISLER, Jiří; ZIMA, Jan. Zoologie obratlovců. 3., přepracované. vyd. Praha : Academia, 2018. 693 s. ISBN 978-80-200-2702-3. S. 576-577.
  9. ↑ Esselstyn JA, Oliveros CH, Swanson MT, Faircloth BC. Investigating Difficult Nodes in the Placental Mammal Tree with Expanded Taxon Sampling and Thousands of Ultraconserved Elements. Genome Biol Evol. 2017 Sep 1;9(9):2308-2321. doi: 10.1093/gbe/evx168. PMID: 28934378; PMCID: PMC5604124. [1]
  10. ↑ ZACHOS, Frank; ASHER, Robert. Mammalian Evolution, Diversity and Systematics. [s.l.] : Walter de Gruyter GmbH & Co KG, 2018. 392 s. ISBN 978-3-11034155-3. S. rôzne strany.
  11. ↑ a b BENTON, Michael J.. Vertebrate Palaeontology. [s.l.] : John Wiley & Sons, 2014. 480 s. ISBN 978-1-118-40755-4. S. Appendix.
  12. ↑ MINELLI, Alessandro; CONTRAFATTO, Giancarlo. BIOLOGICAL SCIENCE FUNDAMENTALS AND SYSTEMATICS - Volume IV. [s.l.] : EOLSS Publications, 2009. 358 s. ISBN 978-1-84826-189-1. S. 219.
  13. ↑ Mikko's Phylogeny Archive [online]. mv.helsinki.fi, [cit. 2020-08-04]. Dostupné online.
  14. ↑ Insektenfresser [online]. zeno.org, [cit. 2020-08-04]. Dostupné online.
  15. ↑ [2]
  16. ↑ PBDB [online]. paleobiodb.org, [cit. 2020-08-04]. Dostupné online. (prístup 4. 8. 2020)
  17. ↑ Mikko's Phylogeny Archive [online]. mv.helsinki.fi, [cit. 2020-08-04]. Dostupné online. (Poznámka: Vrátane podstránok) (prístup 4. 8. 2020)
  18. ↑ Malcolm C. McKenna; BELL, Susan K.. Classification of Mammals (Above the Species Level). [s.l.] : Columbia University Press, 1997. 640 s. ISBN 978-0-231-52853-5. S. 326-328.
  19. ↑ CARROLL, R.L.. Vertebrate Paleontology and Evolution. New York: W.H. Freeman and Company. 1998 (na konci knihy)
  20. ↑ ROSE, Kenneth D.. The Beginning of the Age of Mammals. [s.l.] : JHU Press, 2006. 428 s. ISBN 978-0-8018-8472-6. S. 158-166.
  21. ↑ ROSE, Kenneth D.. The Rise of Placental Mammals (Origins and Relationships of the Major Extant Clades). [s.l.] : JHU Press, 2005. 259 s. ISBN 978-0-8018-8022-3. S. 134-135.
  22. ↑ New cyriacotheriid pantodonts (Mammalia, Pantodonta) from the Paleocene of Alberta, Canada, and the relationships of Cyriacotheriidae (čítaný len abstrakt) [online]. cambridge.org, [cit. 2020-08-04]. Dostupné online.
  23. ↑ BOWN, Thomas M.; ROSE, Kenneth David. Dawn of the Age of Mammals in the Northern Part of the Rocky Mountain Interior, North America. [s.l.] : Geological Society of America, 1990. 241 s. ISBN 978-0-8137-2243-6. S. 224. (O zaradení rodu Thylacaelurus)
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Letuchy&oldid=7073501“