Lexmann paradox

Lexmann paradox (iné názvy: Lexmannovej paradox, kauza Lexmann) je situácia, ktorá vznikla vo voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré sa na Slovensku uskutočnili v sobotu 25. mája 2019. Kresťanskodemokratické hnutie napriek tomu, že získalo viac hlasov ako Sloboda a solidarita, získalo o jeden mandát menej. Paradox je pomenovaný po kandidátke KDH Miriam Lexmann, ktorá by sa stala poslankyňou Európskeho parlamentu, ak by paradox nenastal.

Paradox opísal volebný expert Daniel Kerekes. Už v marci 2019, dva mesiace pred voľbami, upozornil, že prepočítavacia formula na prerozdelenie mandátov obsahuje chybu.

Brexit a voľby do Európskeho parlamentu

V júni 2018 Európska rada v reakcii na plánované vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie rozhodla o prerozdelení mandátov v Európskom parlamente. Podstatou malo byť vysporiadanie sa s kreslami, ktoré sa uvoľnia po odchode Spojeného kráľovstva. Slovensku tak mal pribudnúť jeden mandát. Namiesto 13 poslancov, malo mať Slovensko 14 zástupcov.

Spojené kráľovstvo malo z Európskej únie vystúpiť do 29. marca 2019, čo bolo takmer dva mesiace pred voľbami. Predpokladalo sa tak, že Briti už kreslá v Európskom parlamente po voľbách obsadzovať nebudú. Na Slovensku sa preto voľby vyhlásili na 14 miest.

Na začiatku roka 2019 nebolo jasné, či Spojené kráľovstvo stihne včas z Európskej únie vystúpiť a či vôbec stihne vystúpiť ešte pred eurovoľbami. Ministerstvo vnútra preto pripravilo zmenu volebného zákona, ktorá mala na vzniknutú situáciu reagovať. Volebný zákon bol v zrýchlenom legislatívnom konaní doplnený o §220a, ktorý určoval, akým spôsobom a ktorej strane sa odoberie 14. mandát pre prípad, že Spojené kráľovstvo nestihne z Európskej únie vystúpiť ešte pred voľbami do Európskeho parlamentu.

Chybné kritérium

Podľa §220a sa mal mandát odobrať tej strane, ktorá vykázala najmenší zvyšok po delení republikovým volebným číslom (kvótou). Toto kritérium mohlo spravodlivo a správne fungovať len za predpokladu, že sa všetkých štrnásť mandátov prikáže stranám už v prvom skrutíniu. Takáto situácia je ale málo pravdepodobná. V ostatných prípadoch je kritérium nespravodlivé, nesprávne a vymyká sa úmyslu zákonodarcu. Odoberá mandát strane, ktorá ma na neho riadny nárok a ponecháva mandát inej strane, ktorá naň riadny nárok nemá. V praxi sa to prejaví tak, že strana s viac hlasmi má o mandát menej než iná strana s menej hlasmi.

Miriam Lexmann

Vo voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré sa na Slovensku uskutočnili v sobotu 25. mája 2019 bol takto odobraný mandát Kresťanskodemokratickému hnutiu hoci malo viac hlasov ako Sloboda a solidarita. Kresťanskodemokratické hnutie malo do vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie jedného europoslanca a Sloboda a solidarita dvoch.

Dvojkou na kandidačnej listine Kresťanskodemokratického hnutia bola Miriam Lexmann. Miriam Lexmann bola formálne zvolenou europoslankyňou, svoj mandát ale nemohla vykonávať. Nepoberala ani mzdu europoslanca. Ak by Spojené kráľovstvo nevystúpilo do konca funkčného obdobia 2019 - 2024 z Európskej únie, Miriam Lexmann by sa europoslankyňou fakticky vôbec nestala.

Volebný expert Daniel Kerekes paradox demonštroval na príklade, že ak by Kresťanskodemokratické hnutie získalo o 371 hlasov menej než bol reálny volebný výsledok, obdržalo by dve kreslá. Miriam Lexmann by sa ihneď stala europoslankyňou. Čakateľom by bol v takom prípade Peter Pollák kandidujúci za Obyčajných ľudí. Hnutie Obyčajnú ľudia by nemali ani jeden mandát.

Ďalší príklad, na ktorom Kerekes paradox demonštruje, je situácia, že by Sloboda a solidarita získala o 495 hlasov viac. V takom prípade by takzvaný brexitový mandát pripadol Eugenovi Jurzycovi zo Slobody a solidarity. Na oboch prípadoch je demonštrované porušenie kritéria monotónnosti hlasov, kedy si strana môže lepším volebným výsledkom poškodiť.

Súdna dohra

Kresťanskodemokratické hnutie hneď po vyhlásení výsledkov volieb avizovalo, že sa obráti na Ústavný súd. Na Ústavný súd sa obrátilo s volebnou sťažnosťou, v ktorej sa domáhali, aby súd vyhlásil Miriam Lexmann za zvolenú europoslankýňu a Eugena Jurzycu za čakateľa na brexit. Kresťanskodemokratické hnutie sa zároveň obrátilo na Štátnu komisiu pre voľby s podnetom, kde sa dožadovali zmeny jej rozhodnutia o vyhlásení výsledkov volieb. Štátna komisia pre voľby podnet odmietla so zdôvodnením, že Štátna komisia postupovala podľa zákona a že výsledky volieb už môže meniť len Ústavný súd. Potom sa Kresťanskodemokratické hnutie ešte obrátilo správnou žalobou na krajský súd, kde sa dožaduje, aby súd zrušil rozhodnutie Štátnej komisie pre voľby.

Ústavný súd volebnú sťažnosť meritórne neposúdil, pretože sa v pléne kvôli neobsadeným sudcovským miestam nenašla procesná väčšina na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie. Sťažnosť tak bola zamietnutá bez vecného zdôvodnenia. Voči takémuto postupu sa ohradil predseda Ústavného súdu, a to pripojením svojho kritického odlišného stanoviska k rozhodnutiu o zamietnutí.

Kresťanskodemokratické hnutie sa na Ústavný súd po doplnení jeho sudcov do plného stavu obrátilo znovu formou volebnej sťažnosti. Ústavný súd o sťažnosti zatiaľ nerozhodol.