Linoleum alebo lino je druh podlahovej krytiny. Je mäkké, vodeodolné, zvuk tlmiace, vyrobené na báze prírodného, alebo syntetického kaučuku, ktorý slúži ako spojivo pre výplň (korok, drevná hmota, tkanina, juta a pod.)

Často je zamieňané za podlahovú krytinu z PVC, linoleum je však hrubšie, mäkšie, viac pripomínajúce gumu.

História upraviť

Po prvýkrát boli podlahové krytiny podobné linoleu vyrobené v roku 1844 E. Gollowayom. Pôvodne to bol korkový koberec, ktorého jednotlivé korkové časti boli spojené kaučukom alebo gutaperčou.

V roku 1860 použil Walton ako spojivo korku namiesto kaučuku ľanový olej, odtiaľ názov linoleum, a kolofóniu (živica), ktoré sa stali základom výroby linolea. V niektorých typoch sa miesto korku v súčasnosti používa drevená múčka a podkladovou viažúcou vrstvou je jutová tkanina.

Linoleum je 100% prírodný produkt, biologicky odbúrateľný, nenarušujúci životné prostredie. Od polovice 20. storočia je nahrádzané podlahovinami z polyvinylchloridu (PVC). Tieto sú menej horľavé, ľahšie, jednoduchšie vyrobiteľné a tým lacnejšie. Tak isto je možné na nich vytvoriť potlač imitujúcu iné povrchy - drevo, kameň a pod. Výhodami linolea sú aj možnosť lepenia a nižšia schopnosť nabiť sa statickou elektrinou ako PVC.

Použitie upraviť

Linoleum je pre svoje hygienické a nealergénne vlastnosti využívané v priestoroch, kde žijú alergici, v nemocniciach a zdravotníckych zariadeniach. Rozmanitosť vzorov a intarzií rôznych farieb a tvarov vylepšuje vzhľad interiérov. Nevýhodou je nutnosť ošetrovania povrchu voskovaním, pretože bez úpravy povrch linolea oxiduje.

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému linoleum.