Lokca

Lokca je obec na Slovensku v okrese Námestovo. Leží na sútoku riek Biela Orava a Hruštínka. Znak obce tvorí sedliak modliaci sa pred krížom so zopnutými rukami.

Lokca
obec
Kostol Najsvätejšej Trojice v Lokci
Štát	Slovensko
Kraj	Žilinský kraj
Okres	Námestovo
Región	Orava
Vodné toky	Biela Orava, Hruštínka, Lokciansky potok, Petrenkov potok
Nadmorská výška	703 m n. m.
Súradnice	49°22′00″S 19°24′37″V
Rozloha	24,2 km² (2 420 ha)
Obyvateľstvo	2 480 (31. 12. 2023)
Hustota	102,48 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1496 (1552)
Starosta	Miroslav Valčičák (KDH)
PSČ	029 51
ŠÚJ	509809
EČV (do r. 2022)	NO
Tel. predvoľba	+421-43
Adresa obecného úradu	Obec Lokca Trojičné námestie 3/8 029 51 Lokca
E-mailová adresa	oculokca@stonline.sk
Telefón	043/55 91 212
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Webová stránka: lokca.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Názov

Meno obce sa odvodzuje od rieky Hruštínky, ktorá preteká cez obec, a ktorá sa pôvodne volala Lokčou (lokáč – mláka, bahno, močiar; lokačia, lokčia voda – potok s bahnitými brehmi). Lokčia dedina je osada vzniknutá na lokáčoch, na mlákach, močiaroch. Podľa iných zdrojov Lokca pochádza od slova „lakeť“, lebo Biela Orava spájajúca sa s Hruštínkou vytvára tvar lakťa.^{[chýba zdroj]}

Geografia

Obec leží v nadmorskej výške 655 m.n.m., je obývaná 2374 obyvateľmi, na rozlohe 24,2 km².

Dejiny

Lokca je najstaršou obcou oravského Zamaguria. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1552, kedy sa spomína ako Lokza s 8 portami (usadlosťami). K tomu je poznamenané, že sú to valasi, ktorí neboli zdanení. Neskôr sa počet port menil. Tieto ustavičné zmeny v počte obsadených usadlostí vyvolávala fluktuácia počtu obyvateľstva, spôsobená menlivosťou pracovných pomerov a výkyvmi v úrodnosti pôdy v dôsledku primitívneho obrábania a drsného podnebia. Osada nebola veľká, bolo v nej len 25 sedliackych domov; gazdovských domácností na zdanenie, okrem chudobných želiarov bez pôdy.

Neprestajný vojnový stav a drancovanie počas protihabsburských stavovských povstaní viedlo k ďalšiemu úbytku obyvateľstva. V roku 1604 bolo v Lokci 13 domov, z nich 3 opustené. V roku 1608 ostávajú v Lokci na zdanenie 3 sedliacke domy. Vo vizitácií E. Lányiho v roku 1611 mala Lokca faru a drevený kostol.V roku 1615 sa Lokci prenecháva hoľa „pol Minčzowa a Pilsko“, v roku 1619 má okrem šoltýstva 9 sedliackych usadlostí.

V roku 1624 sa spomína časť hruštínskeho chotára nad potokom Lokcou. V rokoch 1624-1626 bolo na šoltýskych a sedliackych roliach osevnej plochy na 700 lukien zrna, lúk na 410 vozov sena, žilo tu 41 rodín (asi 210 ľudí). Šoltýsi : Krištof Lokczanski, Gašpar Furanda, Michal Kossovecz. Meno Furanda sa zachovalo v pomenovaní Furandovej hole.

Lokčania pod vplyvom protireformačného hnutia, v ktorom značnú úlohu mala rodina Lokčianských, začali obracať na katolícku vieru; v roku 1665 si postavili murovaný kostol a starý predali Babíncom. V roku 1672-1676 rodina Lokčianskych s rodinou Klinovskych dostala armáles a spoločný címer od kráľa Leopolda I. „za horlenie pre katolícke náboženstvo“. Armáles bol publikovaný v Oravskej stolici r. 1676. V roku 1683 počas litovskej vojny a v dobe požiarov došlo k zničeniu listinných dokumentov šoltýsov. V tom čase zhoreli aj armálne listiny šľachtickej rodiny Lokčianskych vo farskom kostole, keď litovské vojská vpadli do tejto stolice a tiahli oslobodiť Viedeň z tureckého obkľúčenia.

Lokca sa na konci 16. storočia stala východiskom ďalšej kolonizácie a bola strediskom duchovného života celej zamagurskej oblasti.

Lokca počas prvej svetovej vojny

V obci sa začala v roku 1914 stavať železnica do Zákamenného s odbočkou do Mútneho.

Osobnosti

• Štefan Balák (1944-2014), spisovateľ
• Jozef Mlynarčík, spisovateľ

Zdroje

• Oficiálna stránka obce
• Demografia obce