Lopúch
Lopúch[3] (lat. Arctium)[2] je rod statných jednoročných až dvojročných bylín z čeľade astrovité (Asteraceae). Zahŕňa okolo 50 druhov a hybridov a je prirodzene rozšírený v miernych oblastiach Eurázie, v severozápadnej Afrike a na ostrovoch Makronézie.[2]
| Lopúch | |
 Lopúch väčší – vrchol stonky s listami a kvetmi. | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Arctium L.[1][2], 1753[1][2] | |
| Synonymá | |
Zoznam
| |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Opis upraviť
Druhy rodu lopúch sú jednoročné až dvojročné byliny, vysoké až 250 cm. Byle sú priame, hrubé, často ryhované, rozkonárené a bohato listnaté.[4][5]
Listy sú striedavé, stopkaté, prízemné sú pomerne veľké, okrúhlo srdcovité, celistvookrajové až oddialene zubaté, na rube plstnaté.[4][6]
Kvety sú usporiadané v súkvetí, ktorým je úbor (anthodium), zdanlivo tvoriaci jeden mnohopočetný kvet. Jednotlivé kvety v úbore sú obojpohlavné, rúrkovité (aktinomorfné), pravidelné, päťpočetné, so zrastenými korunnými lupienkami. Vytvárajú takzvaný terč – rúrkokvetý úbor, najčastejšie s modrými, červenými alebo fialovými kvetmi.[3][7] Tyčiniek je päť, ktoré sú buď voľné, alebo nitkami prirastené ku korune, ale vždy majú zrastené peľnice (súpeľnicový kvet), čím vytvárajú okolo čnelky rúrku.[3][7] Kalich je voľný, trváci, redukovaný do venčeka chĺpkov – chocholca, ktorý tvorí lietacie zariadenie slúžiace na rozširovanie semien vetrom.[3]
Pod každým úborom je vždy zákrov (involucrum) vytvorený z listeňov. Zákrov je holý alebo pavučinatý, listene sú veľmi početné, škridlicovité, šidlovité, tuhé s háčikovitým vrcholom.[3][4]
Guľovité úbory sú usporiadané v strapcoch alebo metlinách. Plodom je viacplodolistová nažka (cypsela).[3][4]
Rozšírenie upraviť
Druhy rodu lopúch sú prirodzene rozšírené v miernych oblastiach Eurázie, v severozápadnej Afrike a na ostrovoch Makronézie.[2] Zavlečené sú v Kanade, Spojených Štátoch, Brazílii, Uruguaji, Austrálii, na Novom Zélande a v Rusku od Kurilských ostrovov cez Sachalin po Prímorie.[2]
Na Slovensku sa zástupcovia rodu vyskytujú na celom území hojne.[4]
Ekológia upraviť
Druhy rodu lopúch na našom území obsadzujú stanovištia od nížin po subalpínsky stupeň. Rastú často na ruderálnych stanovištiach, na okrajoch ciest, v pobrežných krovinách, vo vlhkých a svetlých lesoch a na pasienkoch.[3][4][8][6] Vyhovujú im vlhké, výživné, humózne, hlinitopiesočnaté pôdy. Kvitnú od júla do septembra.[4] Rozširujú sa hlavne zoochórne – prichytávaním na srsť zvierat, pričom rozširovacou jednotkou je celý úbor.[5]
Význam a využitie upraviť
Korene lopúchov obsahujú inulín, éterický olej, organické kyseliny, horčiny a minerálne látky. Pre liečivé vlastnosti sa ich výťažky používajú ako metabolikum, dermatologikum, diuretikum, antibakterikum a homeopatikum. Uplatnenie má aj v kozmetike a čiastočne v kuchyni. Z usušených koreňov sa získava lopúchový olej (Bardanae oleum), čo je výťažok koreňa v rastlinnom oleji.[9][10]
Druhy upraviť
Druhy rastúce na Slovensku upraviť
V prirodzenom prostredí z rodu lopúch na Slovensku rastú tieto druhy:[11]
|
Zoznam druhov upraviť
Podľa súčasného stavu poznania patrí do rodu lopúch okolo 50 akceptovaných druhov a hybridov:[2]
Hybridy:
Referencie upraviť
- ↑ a b Sp. Pl.: 816 (1753)
- ↑ a b c d e f g Arctium L. [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2024-02-26]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f g Karol Mičieta, Eva Zahradníková, Michal Hrabovský, Jana Ščefková. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. prvé. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2018. ISBN 978-80-223-4403-6. S. 256-257.
- ↑ a b c d e f g Josef Dostál, Martin Červenka. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín II.. prvé. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1991. ISBN 80-08-00003-1. S. 1103-1105.
- ↑ a b Tibor Baranec at al.. BOTANIKA. 3. nezmenené. vyd. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita, Vydavateľstvo SPU, 2021. ISBN 978-80-552-2380-3. S. 140.
- ↑ a b Naša príroda – Živočíchy a rastliny strednej Európy. prvé. vyd. Bratislava : Reader's Digest Výber, 2000. ISBN 80-88983-03-7. S. xx.
- ↑ a b Pavol Mártonfi. Systematika cievnatých rastlín. 4. vyd. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2013. ISBN 978-80-8152-055-6. S. 186-187.
- ↑ Michal Hrabovský at al.. Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín. Bratislava : IKAR, a.s. - Príroda, 2021. ISBN 978-80-551-6882-1. S. 314-315.
- ↑ Sergej Mohnacký, Tibor Benčať, Karol Kočík, Blažena Benčaťová. Liečivé rastliny (vysokoškolská učebnica). 1.. vyd. Zvolen : Technická univerzita vo Zvolene, 2016. ISBN 978-80-228-2912-0. S. 24-25.
- ↑ Miroslav Habán, Pavol Otepka, Štefánia Vavreková, Marta Habánová, Renáta Kobidová. Liečivé rastliny. 1. prepracované. vyd. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, 2013. ISBN 978-80-552-1121-3. S. 14-15.
- ↑ Karol Marhold, František Hindák. Zoznam nižších a vyšších rastlín Slovenska. Bratislava : Veda, 1998. ISBN 80-224-0526-4. S. 367-368.
