Lorenzo Ghiberti
Lorenzo Ghiberti (* 1378, Florencia, Taliansko – † 1. december 1455, Florencia) bol taliansky renesančný sochár.
| Lorenzo Ghiberti | |
 taliansky renesančný sochár | |
| Narodenie | 1378 Florencia, Florentská republika |
|---|---|
| Úmrtie | 1. december 1455 Florencia, Florentská republika |
| Odkazy | |
| Commons |  Lorenzo Ghiberti |
Dielo upraviť
.jpg)
Ghiberti priviedol lineárne gotické vzory umenia Florencie do nového rozmeru renesancie. Vo svojich reliéfoch a sochách sa inšpiroval umením antiky, ktorú dokázal napodobniť s technickú zručnosťou. Vo svojich reliéfoch dosiahol hĺbky využitím formálnych princípov perspektívy. Florentská raná renesancia začala sochárskou súťažou na severné bronzové dvere baptistéria v roku 1401, v ktorej zvíťazil Lorenzo Ghiberti (spolu s Filippom Brunelleschim), ktorý reliéfy s námetmi zo Starého zákona (obetovanie Izáka) dokončil v roku 1424. V kompozícii aj v plastickom poňatí nadviazal na prvé bronzové dvere Andrea Pisana, ale ich gotický štýl premenil v renesančný realizmus usilujúci o plný objem a o výraz životnej energie. Zdôraznil pritom krásu pohybu, ktorá vyvoláva v ľuďoch nové city a dáva im dôstojnosť i pôvab.
V rokoch 1425 – 1452 vytvoril východné dvere baptistéria naproti dómu, ktoré sa stali pýchou mesta a ktoré Michelangelo Buonarroti nazval Rajskou bránou (v 19. storočí Rodina inšpirovali k Bráne pekiel). Ich program navrhol humanista Leonardo Bruni, ktorý výjavy zo Starého zákona zoradil z hľadiska ľudského pokroku. Ghiberti zredukoval reliéfy na desať a scény pojal ako perspektívne konštruované plastické obrazy, využil hry svetla a tieňa. Reliéf akoby prekročil hranicu sochárskeho umenia a usiloval o maliarske efekty. V živých scénach s početným komparzom sa Ghibertimu podarilo vyjadriť taliansky zmysel pre graciózny pohyb a slávnosť chvíle. V niektorých reliéfoch zhustil dej do niekoľkých epizód, v poslednom, Šalamúnovom stretnutí s kráľovnou zo Sáby vytvoril priestorovo aj časovo jednotnú scénu. Rám dverí ozdobil postavičkami v drobných nikách a bustami v medailónoch (v jednom umiestnil autoportrét so signatúrou), vonkajšie kamenné orámovanie motívmi toskánskej flóry a fauny. Monumentálnymi bronzovými sochami svätcov vyplnil Ghiberti výklenky florentského oratória Orsanmichele. Postavou sv. Matúša (1419 – 1422), inšpirovanou antickou sochouSofokla, predpovedal dramatickosťou Donatella a Michelangela, v mäkkom zriasení vlnenej látky sv. Štefana (1426), patróna najbohatšieho florentského cechu arte di lana (súkenníci), dosiahol majstrovskej dokonalosti.
V posledných rokoch svojho života Ghiberti napísal svoj životopis, ktorý je najstarším zachovaným životopisom umelca vôbec.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lorenzo Ghiberti
Externé odkazy upraviť
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lorenzo Ghiberti na českej Wikipédii.