Louis Pasteur

Louis Pasteur (čítaj lui pastör) (* 27. december 1822, Dole, Francúzsko – † 28. september 1895, Marnes-la-Coquette) bol francúzsky chemik a biológ. Zakladateľ mikrobiológie, lekárskej imunológie a stereochémie.

Louis Pasteur
francúzsky chemik a biológ
Narodenie	27. december 1822 Dole, Francúzsko
Úmrtie	28. september 1895 (72 rokov) Marnes-la-Coquette, Francúzsko
Podpis
Odkazy
Projekt Guttenberg	Louis Pasteur (plné texty diel autora)
Commons	Louis Pasteur
Chemický portál  Biologický portál  Medicínsky portál  Biografický portál

Význam

Vykonal objavy na poli kryštalografie, stanovil princípy závislosti medzi molekulárnou stavbou a jej kryštalickou mriežkou, tým objasnil princíp polarizácie svetla. Vynašiel pasterizáciu, objasnil fermentačný proces, presadil zavedenie očkovania, pripravil vakcínu proti besnote. Taktiež objavil princíp profylaxie proti baktériám vytvorený zo sušenej miechy králikov.

Jeho vedecké práce a štúdie pomohli mnohým nasledujúcim vedcom, napríklad aj Alexandrovi Flemingovi.

Životopis

Otec Jean Joseph Pasteur bojoval v napoleonskej armáde v Španielsku. Po tom, ako na trón nastúpili Bourbonovci, opustil vojenskú službu, vrátil sa do rodného mestečka Salins a stal sa garbiarom. Tam sa oženil s Jeanne Étienne Roqui. Odsťahovali sa do Dole, kde sa im v roku 1818 narodilo prvé dieťa a o štyri roky neskôr aj Louis. Neskôr sa im narodili ešte ďalšie dve dcéry.

Detstvo

Keď mal malý Louis dva roky, jeho rodičia sa opäť sťahovali, najprv do obce Marnoz a neskôr do Arbois, kde Pasteur vyrastal. Rád čítal a do kníh, ktoré si kupoval z vlastne zarobených peňazí, vpisoval majetok Louisa Pasteura.

Štúdium

Louis v škole nepatril medzi vynikajúcich žiakov. Bol usilovný, svedomitý, v okamihu vedel preložiť latinské texty, no zďaleka neoslňoval duchom. Šikovne kreslil a maľoval – nakreslil vynikajúce portréty rodičov, sestier a susedov, chýr o jeho talente sa rozšíril a vďaka tomu portrétoval aj samého starostu. Vydarený obraz zarámovali a umiestnili na radnici.

Pri prijímacích pohovoroch na École normale supérieure Pasteur neobstál dobre, z chémie ho zaradili do skupiny priemerných študentov. Louisovi tento výsledok nestačil a tak nenastúpil na štúdium. O rok neskôr skončil štvrtý a na štúdium nastúpil. Okrem štúdia chodil ešte na prednášky na Sorbonnu.

Pri záverečných skúškach sa ukázalo, že bol veľký trémista. Z prírodných vied dosiahol len priemerné výsledky. Pasteurovi ponúkli len prácu stredoškolského profesora do malého mestečka. Ujal sa ho však profesor, známy chemik, Antoine Jérôme Balard, ktorý už ako 25-ročný v skromnom laboratóriu objavoval zákonitosti chémie. Požiadal ministra, aby prehodnotil Pasteurovo preloženie, a tak sa Louis nakoniec nemusel sťahovať a ostal naďalej v laboratóriách École normale supérieure.

Neskôr aj tak prerušil svoju prácu a zapojil sa do Februárovej revolúcie v roku 1848. Po krátkom čase sa opäť vrátil do svojho laboratória, kde sa zaoberal dimorfizmom: schopnosťou jednotlivých látok odlišne kryštalizovať.

Manželstvo

Neskôr ho vymenovali za zastupujúceho profesora a presťahoval sa do Štrasburgu, kde sa zamiloval do Marie Laurentovej, a v roku 1850 sa zobrali. Narodilo sa im 5 detí: štyri dievčatá – Jeanne, Cécile, Camille, Marie Louise a chlapec Jean Baptiste.

Smrť

28. septembra 1895 zomrel prirodzenou smrťou vo Villeneuve l´Etang. Rakvu dočasne umiestnili v katedrále Notre Dame v Paríži – neskôr však ju premiestnili do mramorovej hrobky. Do podzemnej hrobky sa vstupuje po deviatich schodoch. Mozaiky na stenách krypty zobrazujú jeho laboratórium, práce, pokusné zvieratá a iné výjavy.

Nápisy na stenách pripomínajú vedcove objavy:

• Molekulová disymetria
• Kvasenie
• Výskum vína
• Tzv. samoplodenie
• Choroby priadky morušovej
• Výskum piva
• Nákazlivé choroby
• Vírusové vakcíny
• Obrana proti besnote

Pani Pasteurová žila bez svojho muža 15 rokov. Pochovali ju v mramorovej hrobke vedľa neho.

Pôsobenie

Po skončení École normale supérieure v Paríži pôsobil v Dijone. Od 1849 bol profesorom na univerzite v Štrasburgu, 1854 v Lille, 1867 na Sorbonne a od 1889 bol prvým riaditeľom Pasteurovho ústavu v Paríži. Bol členom Francúzskej akadémie vied a Londýnskej kráľovskej spoločnosti.

Pasterizácia a štúdium mikroorganizmov

Hlavný článok:Pasterizácia
Hlavný článok: Mikroorganizmus

Výskum opticky neaktívnej kyseliny hroznovej a s tým spojené objavy obrátili Pasteurovu pozornosť na otázky biológie, na život mikroorganizmov, najmä na látkovú premenu. Dokázal, že kvasenie je druh látkovej premeny živých organizmov, ktoré možno zastaviť vysokou teplotou. Termosterilizácia neničí spóry, ale znižuje počet živých mikroorganizmov citlivých na teplo, a tým napríklad predlžuje trvanlivosť potravín. V praxi tým umožnil zachovanie akosti, čistoty a predĺženie skladovateľnosti rozličných materiálov a sterilnú prácu v mnohých oblastiach biológie a medicíny.

Pasterizované produkty sa zahrievajú na teplotu 71–72 °C po dobu 20–30 sekúnd.

Vypracoval veľa laboratórnych metód pestovania mikroorganizmov na živných pôdach, pričom dokázal, že ani baktérie nevznikajú samy od seba, ale dostávajú sa napríklad vzduchom do sterilných látok. Významný bol Pasteurov objav anaerobiózy u baktérií maslového kvasenia, ktorý priniesol základné poznatky pre ďalšie štúdium procesov dýchania a kvasenia.

Fermentácia

Hlavný článok: Fermentácia

V roku 1857 objasnil proces fermentácie (kvasenia). Podľa Pasteura mliečne kvasenie spôsobujú živé organizmy (malé guľôčky alebo valčeky). Toto zistenie je v rozpore s vyhlásením „otca chémie“ Liebiga, ktorý tvrdí, že tieto malé guľôčky a valčeky majú len bezvýznamnú úlohu podnecovateľa pri mliečnom kvasení. A to nie svojimi životnými funkciami, ale svojím rozpadom. Podľa Liebiga pri kvasení a hnití kvasinky ani nie sú prítomné.

Vo svojom laboratóriu na povale si zriadil vykurovaciu tepelnú komoru, ktorú používal na svoje experimenty. Pri pokusoch s mliečnym kvasením spozoroval, že na povrch kvasiacej tekutiny vystupujú bubliny obsahujúce vodík. V tejto tekutine objaví aj kyselinu mliečnu, kyselinu maslovú a drobné divoké organizmy, ktoré kvôli ich trhavému pohybu pomenuje vibróny. Spozoroval aj nezvyčajný úkaz, že vibróny nežijú zo vzduchu tak, ako by predpokladal, ale vzduch ich zabíja. Vďaka tomu im prisúdil aj druhý názov: anaeróbne organizmy.

Aktívna imunizácia

Hlavný článok: Očkovanie

V roku 1864 sa venoval štúdiu nákazlivých chorôb zvierat. Dospel k všeobecnému záveru, že všetky nákazlivé choroby spôsobujú mikróby (napríklad gangréna, besnota, slepačí mor). Pri výskume tzv. kuracej cholery využil poznatky E. Jennera a dokázal, že keď infikuje organizmus oslabenou kultúrou choroboplodných zárodkov, organizmus nie je usmrtený, ale vytvára si odolnosť proti príslušnému ochoreniu tým, že si sám vytvára protilátky. Takýmto spôsobom zachránil aj malého Josepha Meistera, o ktorého sa veľmi obával. Takto vytvoril základy aktívnej imunizácie ako metódy preventívneho očkovania proti nákazlivým chorobám.

Pasteurov ústav

Veľký praktický význam Pasteurových poznatkov o ochrane proti besnote podnietil vznik špeciálneho strediska na výrobu očkovacej látky. Z neho vznikol Pasteurov ústav, ktorý vyškolil mnoho generácií svetových mikrobiológov a lekárov.

Jeho zobrané spisy Oeuvres de Pasteur vyšli v rokoch 1922 – 1939.

Pomenované po ňom

• Je po ňom pomenovaná Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura Košice, Pasteurovo námestie a Pasteurova ulica

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Louis Pasteur

Predchodca Émile Littré

Kreslo 17 Francúzska akadémia 1881 – 1895

Nástupca Gaston Paris