Lunar Orbiter 5
Lunar Orbiter 5 bola umelá družica Mesiaca, vyslaná agentúrou NASA v roku 1967. V katalógu COSPAR dostala označenie 1967-075A. Družica mala za úlohu uskutočniť podrobnú fotodokumentáciu povrchu Mesiaca a pokračovať v práci začatej predchádzajúcimi misiami Lunar Orbiter 1 až 4.
| Lunar Orbiter 5 | |
|---|---|
.jpg) | |
| Prevádzkovateľ | USA, NASA |
| Výrobca | Boeing |
| Typ misie | lunárna sonda |
| Družica | Mesiaca |
| Dátum vstupu na orbitu | 5. august 1967 |
| Dátum štartu | 1. august 1967 22:33 UTC |
| Kozmodróm | Cape Canaveral |
| Nosná raketa | Atlas/Agena D |
| Zánik | 31. január 1968 |
| COSPAR ID | 1967-075A Space 40 |
| Kat. číslo | 2907 |
| Hmotnosť | 390 kg |
Základné údaje upraviť
Označenie Lunar Orbiter mala kvôli zvolenej orbite okolo Mesiaca. Jej váha bola 390 kg. Okrem iného bola vybavená brzdiacim motorom a fotografickým systémom. Dva objektívy umožňovali snímať detaily s veľkosťou 1 metra z výšky 80 km. Na 70 mm film sa zmestilo 200 dvojexpozícií, ktoré boli rádiovou cestou odosielané na Zem.
Priebeh misie upraviť
Sonda odštartovala 1. augusta 1967 pomocou nosnej rakety Atlas s urýchľovacím stupňom Agena D. Z parkovacej dráhy pri Zemi bola navedená na obežnú dráhu okolo Mesiaca. Prvá korekcia dráhy sa uskutočnila 3. augusta, tretia o dva dni neskôr. Dostala sa tak na dráhu vo výške 96 – 1 489 km s dobou obehu 191 minút a z nej začala s vyhotovovaním série 424 ks snímok. Množstvo z nich patrilo plochám určeným pre pripravované pristátie kozmonautov v rámci programu Apollo, ďalšie si vyžiadali selenológovia – boli tak vyhotovené detailné zábery kráterov Kopernik, Alphonsus a Aristarchos.
Po vyčerpaní pohonných látok potrebných pre zmeny polohy sondy bol zapálený brzdiaci motor a sonda skončila voľným pádom 31. januára 1968 rozbitá na povrchu Mesiaca.
Touto misiou bol dvojročný program Lunar Orbiter úspešne ukončený. Bolo zmapováných 99 % privrátenej a 95 % odvrátenej strany Mesiaca.
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lunar Orbiter 5 na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
Literatúra upraviť
- Petr Lála, Antonín Vítek. Malá encyklopedie kosmonautiky. Praha : Mladá fronta, 1982.