Lykaón alebo Lykaon (starogr. ΛυκάωνLykaón, latinsky Lycaon) bol v gréckej mytológii potomkom Pelasga.

Zeus premieňa Lykaóna na vlka, rytinu zhotovil Hendrik Goltzius.

Niektoré grécke mýty uvádzajú, že Pelasgos bol prvým človekom. Stvorila ho zo zeme bohyňa Eurynomé a rovnako tak zo zeme povstali aj ďalší ľudia, kmeň Pelasgov.

Lykaón sa stal kráľom v arkádskom meste Lykosúry, mal dcéru Kallistó, ktorá sa stala milenkou najvyššieho boha Dia a bola družkou bohyne lovu Artemidy Keď bolo vidieť, že čaká dieťa, vyhnala ju bohyňa Artemis zo svojej loveckej družiny. Kallistó potom porodila v lese syna Arkada a hneď ako sa to dozvedela bohyňa Héra, potrestala manželovu neveru tak, že premenila Kallistó na medvedicu. Keď Arkas dospel, stal sa vášnivým lovcom a raz zazrel túto medvedicu a chcel ju zabiť, ale v poslednej chvíli tomu zabránil Zeus, premenil ho tiež na medveďa a potom ich oboch preniesol na oblohu, kde ako súhvezdia Veľká medvedica a Malý medveď (dnes Veľký a Malý voz) žiaria dodnes.

Kráľ Lykaón bol veľmi krutý muž, mal asi päťdesiat synov a tí boli, ako hovoria mýty, ešte horší ako on. Zeus to všetko videl a bol veľmi nespokojný s ľudským pokolením, ktoré neuctievalo bohov, vyvyšovalo sa nad nich a páchalo násilie a zločiny. Zeus preto Lykaónovú rodinu navštívil v podobe obyčajného pocestného. Lykaón však jeho božský pôvod spoznal, ale žiadnu úctu ani bázeň nepocítil. Rozhodol sa preveriť jeho božskú všemohúcnosť a tak – zrejme aj so svojimi synmi – zabili najmladšieho Nyktima a pripravili z neho jedlo, ktoré predložili Diovi. Ten sa strašne rozzúril, bleskom spálil Lykaónove sídlo a kráľa aj so zvyšnými synmi premenil na vlkov.

Pre najvyššieho boha Dia to už bola posledná kvapka a rozhodol sa ľudský rod vyhubiť potopou sveta. Potopu sveta prežili len Deukalión a jeho manželka Pyrrha, ktorých včas varoval Prometeus. Tak mohli prežiť a znovu zaľudniť svet, ktorý už mal mať lepších obyvateľov než dovtedy.

Zdroje upraviť