Malokamenský kanál

Malokamenský kanál[1] je kanál v regióne Dolný Zemplín, na území obcí Streda nad Bodrogom a Malý Kamenec v okrese Trebišov v Košickom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Východoslovenská rovina. Ústi do Hornobereckého kanála. Má dĺžku 5,3 km. Rád toku V.

Malokamenský kanál
kanál
Štát Slovensko Slovensko
kraj Košický kraj
Okres Trebišov
Obce Streda nad Bodrogom, Malý Kamenec
začiatok Streda nad Bodrogom
 - poloha Požiarne
 - výška 96 m
 - súradnice 48°22′32″S 21°46′03″V / 48,3756°S 21,7676°V / 48.3756; 21.7676
Ústie Hornoberecký kanál
 - poloha Malý Kamenec
 - výška 95 m
 - súradnice 48°20′21″S 21°46′00″V / 48,3391°S 21,7668°V / 48.3391; 21.7668
Dĺžka 5,3 km
Rád toku V.
Číslo hydronyma 4-30-02-2933
Poloha ústia
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Začiatok upraviť

Začína sa v 96 m n. m. na juhovýchodnom okraji intravilánu obce Streda nad Bodrogom a zároveň na okraji poľnohospodárskeho extravilánu na severnom okraji poľa Požiarne v okrese Trebišov v Košickom kraji.

Opis toku upraviť

Malokamenský kanál tečie od začiatku juhovýchodným smerom cez poľnohospodársky extravilán obce Streda nad Bodrogom, po priblížení sa k ceste zo Stredy nad Bodrogom do Malého Kamenca mení smer na južný a sleduje túto cestu, v 95 m n. m. opúšťa územie Stredy nad Bodrogom a vteká do severnej časti územia obce Malý Kamenec, ľavým brehom obmýva vinice, približuje sa k intravilánu Malého Kamenca, na západnom okraji intravilánu obce Malý Kamenec sa v pravom uhle skrúca do smeru juhozápad a pokračuje v priamke cez extravilán až do svojho ústia, pravým brehom obmýva pole Lúky, preteká cez pole Chránené, v ktorom priberá kanál Svätá Mária - Kamenec ako svoj ľavostranný prítok, ľavým brehom obmýva pole Krížne jarky a v 95 m n. m. ústi do vodného toku Hornoberecký kanál priamo na slovensko-maďarskej štátnej hranici ako jeho pravostranný prítok. Pred rokom 2005, podľa staršieho dovtedajšieho hydrologického členenia, súčasný Hornoberecký kanál bol dolným úsekom vodného toku Malá Krčava. Po spresnení hydrologického členenia v roku 2005 bola Malá Krčava skrátená a jej niekdajší dolný tok dostal názov Hornoberecký kanál.

Hornoberecký kanál tečie po štátnej slovensko-maďarskej hranici, opúšťa štátnu hranicu a už na území Maďarska ústi do Bodroga.[2]

Malokamenský kanál patrí do okresu Trebišov v Košickom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Východoslovenská rovina v geomorfologickom podcelku Medzibodrocké pláňavy.[3][4] Má jediný prítok vodný tok Svätá Mária - Kamenec.[5]

Pôvod názvu upraviť

Prvý element dvojslovného názvu Malokamenský kanál má pôvod v názve obce Malý Kamenec, cez ktorú preteká a ústi. Z toponyma Malý Kamenec, po systémovom utvorení prídavného mena rozšírením o formant -ský a redukciou o hlásky -ec a po kombinácii so všeobecným podstatným menom kanál s významom umelý vodný tok so spevnenými aspoň bokmi bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena Malokamenský kanál ako súčasť početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii[6].

Názov osady, neskôr obce, Malý Kamenec bol motivovaný charakteristickým výskytom kamennej horniny v priestore osady (kamenná hornina bola v nížinatom prostredí dôležitým, ale deficitným stavebným materiálom), alebo bol ináč spájaný s kamennou horninou. Vývoj názvu obce Malý Kamenec v dochovaných písomných dokladoch: 1358 utraque Kyuesd → 1438 Kyskewesd → 1773 Kiskövesd → 1786 Malá Keweschda → 1927 Malý Kevežd → 1948 Malý Kamenec[7][8][9]. Názov vodného toku bol štandardizovaný v roku 2005[10]. V priestore slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum Malokamenský kanál je jedinečným hydronymom (november 2022).

Referencie upraviť

  1. Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] [cit. 2022-11-24.
  2. Geografické názvy okresu Trebišov A22 Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-470/1991 z 30.9.1991. 99 s. S. 42, 57, 79, 81, 82, 83, 87. ISBN 80-900509-1-5.
  3. KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-11-19
  4. Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 14, 146. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
  5. Priebeh Malokamenského kanála v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2022-11-26]
  6. Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142.
  7. Miroslav Kropilák. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1977. 517, 2. diel s. S. 226.
  8. Milan Majtán. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). 1. vyd. Bratislava : VEDA Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1998. 600 s. ISBN 80-224-0530-2. S. 181.
  9. Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladom názvov obcí a miest (20). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2010, ročník 44, č. 2, ISSN 0023-5202. S. 83, 84. Dostupné online [4] [cit. 2022-11-11.]
  10. Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 76. Bratislava 1976. 79-002-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).