Marón (syn Euantha)

Marón (starogr. ΜάρωνMarón, lat. Maron) je v gréckej mytológii syn Euantha[1] (alebo boha Dionýza[2]), kňaz boha Apolóna.[1]

Marón bol kňazom boha Apolóna v meste Ismaros (na pobreží Trákie) a žil v zalesnenom areále chrámu.[1] Keď itacký kráľ Odyseus bezdôvodne prepadol mesto Ismaros, za čo bol bohmi potrestaný stratou niekoľkých svojich mužov,[3][4] ušetril život kňaza Maróna a jeho rodiny. Marón mu preto z vďačnosti dal dary, zlato v hodnote siedmich talentov, misku striebra a dvanásť pohárov vynikajúceho vína, ktoré aj keď bolo miešané s vodou malo krásnu vôňu a bolo opojné.[1] Odyseovi sa neskôr víno od Maróna hodilo, keď ním opil strašného Kyklopa,[5] ktorý ich uväznil v jaskyni a zjedol šiestich jeho mužov.[3] Odyseus mu potom v spánku vypichol rozpáleným kyjom oko a tak sa mu so svojimi mužmi podarilo utiecť.[3]

Referencie a bibliografia upraviť

  1. a b c d Homér, Odysea, 9,193.
  2. Hesiodos, Catalogues, fr.87.
  3. a b c Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 321–331.
  4. Apollodoros, Bibliotheca, E,7,2.
  5. Apollodoros, Bibliotheca, E,7,4–5.